Stráž Pravdu!

Grécky výraz “ekklesia”, však význam výrazu “cirkev” nevystihuje ani zďaleka. Cirkev v zmysle biblického označenia Pánovho ľudu, znamená „pánov ľud“, čo zjavuje vlastníctvo alebo „patričnosť Pánovi“. A označuje čokoľvek, čo patrí Pánovi. Rovnako tak výraz “katolícka cirkev” označuje všetko, čo patrí skupine katolíkov, ale už nie je Božie. Nemá s Ním totiž nič spoločné.

Ex 32,1-6: A keď Ľud videl, že Mojžiš preťahuje zostúpenie z Vrchu, Ľud sa zhromaždil Áronovi a povedali mu: Vstaň, urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami; lebo čo sa týka toho Mojžiša, muža, ktorý nás vyviedol z Krajiny Mytzrayima, nevieme, čo sa s ním stalo. Áron im povedal: Posnímajte zlaté prstene z uší svojich žien, svojich synov a dcér a prineste ich ku mne. A všetok Ľud si sňal zlaté prstene, ktoré mali na na ušiach, a priniesli ich Áronovi. A on ich prijal z ich rúk a opracoval to kovoobrábacím nástrojom, potom z toho urobil Liate Teľa; a oni povedali: Toto sú tvoji bohovia, Izrael, ktorí ťa vyviedli z Krajiny Mytzrayima. A keď to Áron videl, postavil pred ním oltár; a Áron vyhlásil a povedal: Zajtra je Pánov sviatok. Na druhý deň skoro ráno vstali a obetovali zápalne obety a pokojné obety; a Ľud sa posadil aby jedol a pil a povstal aby vyvádzal.

Mojžiš poveril Árona, kým by dostal pokyny od Boha na vrchu Sinaj. Áronovi pravdepodobne chýbalo presvedčenie alebo odvaha, aby v jeho neprítomnosti primerane kráčal v Mojžišových topánkach. Aby získal čas, požiadal ľudí, aby prispeli k veci, ktorú chceli, dúfajúc, že ​​ich to odradí. Pochopil zásadu „kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce“ (Mt 6:21), a preto ich požiadal, aby darovali niektoré zo svojich šperkov na stavbu zlatého teľaťa.

Jeho plán však zlyhal. Ľud dychtivo odovzdal svoj poklad a ukázal, kde ich srdce skutočne je. Teraz musel Áron celú vec priviesť do konca a on to aj urobil.

Hlavná motivácia v procese odpadnutia je obsiahnutá v slovách: “Mojžiš neprichádzal.” Vidíme tu netrpezlivosť, únava z cesty a neustály boj bez akéhokoľvek náznaku úľavy. Boh to opakuje v Novom Zákone, keď Kristus varuje, že zlý sluha hovorí: „Môj pán odďaľuje príchod“ . Boh to zdôrazňuje pre prípad, že by vytrvalosť Jeho detí začala pokulhávať. Nechce, aby sa niekto odvrátul k nejakému vzrušujúcemu rozptýleniu v okolitej kultúre.

Bohužiaľ, to sa tu stalo. Netrpezlivosť a únava z ich ťažkostí podnietili Izraelitov, aby odvrátili zrak od Zasľúbenej zeme, svojho cieľa. Namiesto toho sa zamerali na vzrušujúcejšiu a stimulujúcejšiu prax zo sveta, ktorý práve opustili a jeho kultúry – zvykov.

Kľúč k tomuto procesu sa nachádza vo veršoch 4 a 5, v slovách: „Toto sú tvoji bohovia, ó Izrael“ a „Áron urobil vyhlásenie a povedal: ‚Zajtra je sviatok PÁNA.‘“ Môže byť Boh uctievaný akýmkoľvek spôsobom, pokiaľ je sviatok zasvätený Pánovi? Páči sa vari také správanie Bohu? Stala sa táto oslava sviatkom pre Pána len preto, že ju vyhlásil muž s autoritou ako Áron? Páči sa Bohu, keď ho Jeho ľud uctieva iným spôsobom, než aký On určil? 

Božia reakcia na ich modloslužobné slávnosti jasne ukazuje, že sa odklonili od toho, čo im dal prostredníctvom Mojžiša (Ex 32:10).

Svetoví teológovia nazývajú tento proces synkretizmus, čo znamená „spojenie rôznych foriem viery alebo praxe; splynutie dvoch alebo viacerých pôvodných foriem“. V prípade zlatého teľaťa sa spája uctievanie pravého Boha s uctievaním falošných bohov a výsledkom je vyhlásenie, že ide o uctievanie, ktoré pravý Boh schvaľuje. A toto je rúhanie.

Ako sa dalo predpokladať, Boh bol rozhorčený, že si sami definovali povahu boha, ktorému chceli slúžiť. Bránili Bohu nebies, aby definoval svoju vlastnú povahu, ako je zjavená v Jeho zákonoch, Jeho spôsobe a Jeho činoch pre a proti nim. Ich skúsenosť s týmito vecami by ich naučila o Ňom. Namiesto toho sa rozhodli definovať Boha sami podľa seba, nevšímajúc si pravú povahu Boha a vybrali si podobu býka, boha bežne uctievaného v Egypte.

Je vari Boh býk? A je vari človekom, oblečeným do jemných šiat, so zlatým prsteňom a v drahom klobúku? Samozrejme, že nie! Je vari Boh obmedzený na to, čo môže urobiť býk, alebo smrteľník na námestí akéhosi mesta? Samozrejme, že nie! Dnešnému mysleniu pripadá uctievanie býka hlúpe a primitívne, hoci sa ho dnešný človek dopúšťa v oveľa väčšej miere, než za čias Izraela na púšti. Ale duchovné ponaučenie s tým spojené je smrteľne vážne. Podstatou modlárstva je totiž definovať Božiu povahu nie podľa Jeho Slova, ale podľa ľudských skúseností a predstáv – podľa ľudských výyslov a pocitov.

Aký je následok toho, že človek definuje Boha podľa svojich vlastných ideálov? Štandardy takého človeka určuje jeho “boh”. Tieto normy sú okamžite vnímané v jeho správaní, ktoré môže stúpať len tak vysoko, ako jeho boh, ako je to doložené v Ex 32:6: „Potom vstali skoro na druhý deň, obetovali zápalné obety [forma uctievania] a priniesli pokojné obety [naznačujúce spoločenstvo medzi Bohom, kňazom a obetujúcim]; a ľud si sadol, aby jedol a pil, a povstal aby vyvádzal.”

Ako by sa dalo predstaviť, nezaoberali sa obyčajným jedlom, pitím a hrami. Nehádzali si loptu, nehádzali loptu cez obruč, ani nekopali do lopty okolo ihriska. Ale zabávali sa! Títo ľudia boli zapojení do nenásytnej, ​​opileckej zhýralosti! „Hra, alebo zábava“ naznačuje manželské pohladenia – smilstvo a cudzoložstvo!

Symbolika je zrejmá. Keď je povaha pravého Boha nesprávne definovaná, výsledkom bude duchovné cudzoložstvo. Dôjde k úpadku, degenerácii mysle aj spoločnosti, čo je vyjadrené v správaní sa ľudí. Výsledkom sú klesajúce štandardy a morálna laxnosť. Historik Will Durant, píšuci o kresťanstve v druhom storočí, poznamenáva: “Veľa z tohto zložitého kódexu [správania, ako ho praktizovala apoštolská cirkev] bola založená na skorom návrate Krista. Keďže podľa niektorých Kristus meškal, hlas tela povstal opäť a kresťanská morálka mnohých sa uvoľnila“ (Caesar a Kristus, s. 599).

Boh však so zhýralosťou Izraela na Sinaji zaobchádzal tvrdo, ale Izrael sa, žiaľ, nepoučil. Nikdy nepochopili princípy uctievania Boha tak, ako ich On prikázal. V skutočnosti práve to viedlo k ich konečnému zničeniu a zajatiu.

Ak nechceš skončiť ako modlári na púšti, musíš zavrhnúť modloslužbu a pohanské zvyky, ktoré Boh definuje ako pohanskú – babylonskú modloslužbu. Musíš zavrhnúť oslavy zimného slnovratu, ktoré pohanstvo nazýva vianoce a v ktorých sa klania dielam duševnej poruchy (Jer 10:1-16).