Stráž v sebe Pravdu!
2 NOVEMBRA 2021
Prísna výchova a disciplína sa dnes nenosí. Väčšina ju, na vlastnú škodu, nahradila rebéliou a svojvoľnosťou nezriadených emócií nezrelých a neučených. Napriek tomu Boh, sám prísny Otec, takúto formu výchovy a disciplíny učí a podporuje. Prečo?
Práve chýbajúca disciplína a výchova je dôvod, prečo sa mnohí odmietajú vôbec čosi naučiť – a nielen deti – a prečo ďalší do školy už len chodia. Rozmaznávať dieťa však znamená to isté, ako ho doslova vykrádať, vyprázdňovať znútra. Anglický výraz to nazýva “to spoil”. Tento výraz znamená aj vykradnúť, či vyprázdniť pri pľundrovaní a naozaj svedčí o tom, čo sa deje duši, ktorej výchovu rodičia nezvládli, či vedome zanedbávajú. “Spoiled child” je teda dieťa, vykradnuté, vypľundrované, prázdne znútra – vo svojej duši – vlastnými rodičmi. Ak je, a Bože uchovaj, zostane nevychované, či netrénované, keď dospeje, bude v spoločnosti odmietané. A rozmaznaní prísnu výchovu aj výuku odmietajú najviac.
Prís 29,15: Prút a karhanie dáva k múdrosť, ale dieťa ponechané samému sebe privádza svoju matku do hanby.
Ak je dieťa „ponechané na seba“, aby sa o sebe samo rozhodovalo (kde sme to len počuli a počúvame najviac?), ak je takto vykrádané znútra, odkiaľ potom pochádza jeho výchova? Je zrejmé, že v tomto prípade mama a otec nemajú veľký vplyv na svoje dieťa. Výchova potom musí pochádzať od spoločnosti, s najväčšou pravdepodobnosťou od rovesníkov dieťaťa. To je dôvod, prečo sú až toľké deti dnes nálepkované ako “nezvládnuteľné”. Lenže oni takéto na svet neprišli. Ich takými spravili tým, že ich ponechali samé na seba.
Pretože „Hlúposť je spútaná v srdci dieťaťa, ale palica nápravy ju od neho zaženie ďaleko.“ (Prís 22:15), dieťa ponechané samé na seba prináša svojmu okoliu hanbu. Logicky, lebo ak je jeho výcvik len náhodný alebo neriadený, alebo ak nie je cvičené alebo disciplinované, musí sa dostať do problémov. Odvrátená strana tohto verša hovorí: “palica nápravy ju od neho zaženie ďaleko.” Palica, či prút symbolizuje, že sa niekto o výsledok života tohto dieťaťa zaujímal. Dáva mu smer, nápravu, pokyny, aby toto dieťa nasmeroval tam, kam ísť má. Výchova, tréning, výuka, znamená pre dieťa rozdiel veľký ako svet.
Toto príslovie ilustruje príklad z Dávidovho života. „A [Adoniášov] otec ho nikdy nepokarhal slovami: Prečo si to urobil? Bol to tiež veľmi pekný muž. Jeho matka ho porodila po Absalomovi“ (1Kr 1,6). Dávid bol veľmi starý a už čoskoro mal zomrieť. Jeho rodina a jeho blízki poradcovia pravdepodobne vedeli, že má v úmysle odovzdať svoju korunu Šalamúnovi. Ale Adonijah sa tomu snažil zabrániť. Urobil politický krok, aby sa zmocnil trónu skôr, ako sa ho Šalamún bezpečne zmocnil. Jeho trik zlyhal, pretože Batšeba, Šalamúnova matka, a Dávidovi verní radcovia sa obrátili na kráľa a ten dal veľmi jasne najavo, koho si vybral za svojho nástupcu.
Dávid, hoci to bol muž podľa Božieho srdca, sa na výchove a výuke Adoniáša nepodieľal aktívne. V tomto verši Boh uvádza, prečo sa Adoniáš vzbúril. Dávid v podstate povzbudil svojho syna, aby sa vzbúril tým, že sa o jeho výchovu nezaujímal. Dávid ho nevyškolil v ceste, ktorou mal kráčať, aby z nej nezišiel. Namiesto toho ho Dávid svojou absenciou pri výchove vycvičil spôsobom, ktorý nevyhnutne vyvolal vzburu. Táto Dávidova chyba sa prejavuje aj u ďalších jeho detí: Absaloma, Amnóna a ďalších.
Dávid bol Božím mužom, ale zlyhal vo výchove a výcviku svojich detí. Boh nás vychováva prísne, lebo z nás majú byž Kráľovské Deti, Boží Synovia a Dcéry. Boh od počiatku zjavoval, že chce sväté pokolenie a to zahŕňa aj disciplínu a správnu výchovu. Apoštol Pavol to hovorí takto:
Hebr 12,5-8: A zabudli ste na povzbudenie, ktoré sa vám prihovára ako deťom: „Syn môj, nepohŕdaj Pánovým trestom, ani neodpadávaj, keď ťa karhá. Lebo koho Pán miluje, toho tresce a šľahá každého, koho prijíma za syna.“ Ak znášate trest, Boh s vami zaobchádza ako so synmi; veď čo je to za syna, ktorého Otec netrestá? Ak ste bez pokarhania disciplíny, na ktorej majú účasť všetci, potom ste nemanželské deti (bastardi), a nie synovia.
Prísnu výchovu znesie dnešný veriaci len horko-ťažko, ak vôbec. Prečo? Lebo si vôbec neuvedomuje, aký skazený výchovou rodičov, ktorí ho vychovávali ako sa im videlo je (viď Hebr 12:10), ani aká chabá a nedostatočná je táto výchova a tréning v Božích očiach. Bohužiaľ, nevychovaných, netrénovaných v Božích cnostiach možno nájsť aj medzi tými, čo už zakúsili milosť budúcich vecí.
Uvedom si však, že nezáleží na tom, či niekto Božím dieťaťom s Jeho Duchom už je, alebo nie. Ak rodič neprijal a neprenáša správny druh výchovy, výsledky sa prejavia u jeho detí. To isté nás Boh učí aj u Jeremiáša:
Jer 16,19: … Skutočne, naši otcovia dedili len lož, sebaklam a veci (bezcenné), v ktorých niet žiadneho zisku.
Páčia sa ti rozmaznané deti? Asi nie, však? A páči sa ti, že sú dnes v pozíciách kráľov, či vladárov rovnako rozmaznaní synovia a dcéry? Určite nie. Teraz vieš a môžeš pochopiť, prečo Boh terajším vladárom ich vládu už čoskoro a navždy vezme a prečo v Jeho Božom Kráľovstve rozmaznaných nebude.
Nech je zvelebený Boh za každého rodiča, ktorý svoje potomstvo vychovával, či vychováva prísne a spravodlivo, lebo ho tak učí múdrosti a buduje v ňom pevný, t.j.Bohom žiadaný charakter!
P.S: Ak si sa našiel ako rozmaznaný, či nezrelý, nezúfaj. Pomoc tu je a volá sa Úžasné Duchovné Dozrievanie. Stačí sa len prihlásiť a robiť, čo sa v ňom naučíš.