Strihanie oviec

10 MARCA 2020
Väčšine z nás sa obraz o Dobrom Pastierovi Ježišovi a nás, čoby jeho ovečkách páči. Sme učičíkaní a rozmaznávame sa predstavou, že je to o tom, že my nemusíme nič, ale Pán za nás robí všetko. Neuraz sa, väčšina veriacich má skutočne až takto pokrivený obraz Dobrého Pastiera vo svojom svedomí. Ale ak sa na toto podobenstvo pozrieš bližšie, zbadáš niečo nádherné a živé:

Tak, ako Pán od každého dobrého stromu očakáva dobré ovocie, inak povedané, že strom bude prinášať úžitok svojmu Pánovi, tak sa aj od každej ovečky a logicky, očakáva vlna, mlieko a mäso. Vlna je pre zaodievanie nahých, mlieko je pre napájanie smädných a mäso je pre sýtenie hladných. Alebo si už videl ovčinec bez mlieka, syra, vlny a mäsa? Ja nie. Možno ťa to šokuje, ale ani nás Pán nespasil a nepovolal prenič zanič, ale preto, aby sme slúžili živému Bohu. Veď ani On sám neprišiel na zem, aby sa nechal obsluhovať, ale aby slúžil. A vieme, že ovce sú strihané nielen preto, aby sa z vlny stal odev, či predajná komodita, ale aj preto, aby ovcu skrze vlnu nenapadli parazity a nenakazili ju chorobou, ktorá by mohla zničiť celé stádo. Nuž a toto je moje svedectvo o Pastierovom strihaní u nás:

Pred pár dňami som Pánovi predniesla jednu závažnú situáciu, ktorá sa na nás s manželom lepí už nejaký čas. Vďaka Pánovej vernosti a inštrukciám som pochopila, kde je problém, aj Božiu stratégiu. Čakala som už len na moment, aby som to manželovi, ktorý nie je na rovnakej úrovni viery ako ja, mohla všetko vysvetliť. Takéto momenty sú v duchovnom boji za blaho celej rodiny nevyhnutné a životne dôležité, lebo bez dôkladnej prípravy a porozumenia Božej stratégie, nie je možné začať ani spoločný, a už vôbec nie jednomyseľný duchovný boj.

Už v prvý deň zjednotenia v modlitbe aj pôste, sme počas modlitby prijali jasné prisľúbenie. Pán dal nám svoje „ÁNO“, ale ako obyčajne, očakávala som aj Pánovo „TERAZ“. Namiesto neho však prišla odpoveď, zjavujúca doslova už zapálený oheň Božieho hnevu. Nemusím nikomu hovoriť, že v tom momente boli všetky moje duchovné „scanery, radary, sondy, špionážne satelity, droney aj vysielačky“ v najvyššej pohotovosti. Netrvalo dlho a našla som nielen ohnisko, ale aj toho, kto oheň zapálil. Božou milosťou pre oboch nás bolo, že som ho objavila počas modlitby. Ak by sa to stalo mimo nej, asi by som, pre závažnosť odhaleného hriechu, ktorý nebezpečenstvo vyvolal, preskočila ďalej, než „len“ inštrukcie 1Kor 13,5c a obaja by sme skončili v nejakej manželskej kríze. Ale horlivosť za Pánov dom ma už stravovala natoľko, že som šla okamžite pred Pána, hovoriac:

– „Pane, to snáď nie je pravda! Toto sa mi sníva! Toto je sabotáž! Koľká ohavnosť!“

Bola by som to asi Pánovi celé reprodukovala, ale to nebolo to, čo Pán odo mňa chcel, lebo mi bol hneď na to, v duchu zjavený nápis „pokušenie“. Preto som ihneď zmĺkla a zmenila spôsob modlitby a začala som vyhlasovať pravdy Božieho Slova o našej situácii 1.

Potom som Pánovi vyznala, aká som na manžela naštvaná, že sa tak ľahko nechal zviesť do hriechu rodinou a ešte si myslel, že na to nik nepríde. Na čo mi Pán odpovedal tak, že som sa doslova v tú sekundu ukľudnila. Tu je môj rozhovor s Pánom, ako návod pre teba, ako Božou mocou zvládať aj najťažšie hádky:

– „Pane, prosím o odpustenie hriechu, lebo jeho hriech, je môj. Keďže sme jedno telo, ani ja tu nie som mimo. Ale ako ma naštval!“
– Pán ma však prerušil a opýtal sa ma: „Koľkokrát ťa dnes naštval?“
– Zamyslela som sa a hovorím: „Dvakrát…?“.
„Takže má ešte 488 pokusov, je tak? A ty vieš, čo máš robiť a poznáš prikázania. Veď vieš, že ani jeho slabosť, ani nik iný vás nemôže pripraviť o to, čo pre vás mám. Choď a sprav čo máš.“ (táto inštrukcia sa netýkala len odpustenia manželovi za jeho slabosť, ale bolo mi v nej zjavené, ako mu pomáhať rásť vo viere aj pokání) 

V tú minútu som bola ani ovca po ostrihaní svojim Pastierom. Odľahčená a oslobodená od priťažkej vlny sťažovania sa, iritácie slabosťou manžela, hnevu, hádok, rozkolov a rozdelenia vo vzťahu. A navyše spokojná a šťastná z darovanej Božej milosti, ktorá nás oboch práve zachránila, som vykročila správnym smerom, s jasnými inštrukciami aj návodom pre ďalší, úspešný život. A o dva dni mi Pán povedal: „TERAZ povstanem….“ A odvtedy sa veci naozaj menia.

Ako vidíš, Pán nás naozaj svojou mocou chráni, ale iba v prípade, že naše duše ostávajú zjednotené s Ním a to aj v tej najväčšej skúške a ťažkosti, a ak v nich my nepodliehame telu, t.j.pocitom, ani myšlienkam, ktoré s Ním nemajú vôbec nič spoločné.

Nech je naozaj zvelebený Pán, čo svojho sluhu obdarúva pokojom a milosťou!

Najnovšie príspevky