Súd, Tolerancia, Náprava
2 DECEMBRA 2021
Za okolností, pre ktoré neexistuje žiadny špecifický zákon, sa rozsudky zvyčajne robia na základe už existujúcich zákonov a/alebo zásad. Ale má sa tak diať iba v prípade, že sú tieto v súlade s Božími zákonmi. Jasným príkladom toho je Mojžiš.
V čase, keď Izrael nemal žiadne konkrétne zákony o dedičstve dcér a Mojžiš nevedel, čo má robiť, vzal celú vec k Bohu a On mu dal rozsudok. Od tej chvíle sa tento rozsudok stal zákonom krajiny.
Boh použil existujúce princípy zahŕňajúce blízkosť pokrvných vzťahov, čím ustanovil postupnú postupnosť na pokrytie dedičstva. Jeho rozsudok sa stal zákonom krajiny. Mojžiš pochopil okolnosti, predstúpil s celou vecou pred Sudcu všetkých, ktorý s ním porovnal rôzne existujúce princípy s novou situáciou a múdro urobil zákon pre tento konkrétny prípad. Ten sa nepochybne sa stal precedensom pre nasledujúce prípady.
Mt 7,1: Nesúďte, aby ste neboli súdení.
Téma posudzovania sa často javí ako veľmi ťažko uchopiteľná. Niektorí používajú výraz „súdiť“ zovšeobecneným spôsobom, pričom tvrdia, že „Nemali by sme sa navzájom súdiť“. Je to však pravda? Ak by sme to zaviedli do extrému, nikdy by sme nemohli posúdiť, či je správanie človeka prijateľné pre Boha, spoločnosť alebo nás samých. Takáto atmosféra bez akéhokoľvek posúdenia, ako žijeme aj v dnešných, posledných časoch, vytvára takú toleranciu zla, že je nebezpečná pre život a zdravie všetkých: nič už nie je zlé a všetko sa smie. Všetko skutočne dobré je spochybnené a zosmiešnené ako prehistorické, zatiaľčo prehistorická je tu len ona neschopnosť posúdiť seba samého.
Posudzovanie je akt – proces – videnia, počúvania, čítania, triedenia, výpočtu, kalkulácie, analýzy, porovnávania, rozlišovania a hodnotenia dôkazov na dosiahnutie alebo určenie názoru alebo rozhodnutia. Je to jeden z najčastejšie sa vyskytujúcich skutkov v živote. V najrôznejších situáciách vykonávame takýto proces mnohokrát denne. Robíme to tak často a automaticky, že len zriedka prestaneme vedome myslieť na početné hodnotenia, ktoré robíme pri porovnávaní kvality, nákladov, hodnoty, bezpečnosti, nebezpečenstva, etiky alebo morálky. Je však najvyšší čas aby sme tak konali vedome, nie podvedome.
Boh však výrokom: “Nesúďte, aby ste neboli súdení.” nikdy nič také nezamýšľal. Hovorí nám: “Nesúď sám zo seba, ale pamätaj na Mojžiša a všetko predlož Tomu, ktorý jediný má právo súdiť nás.”
Inak sa stane, že sa dostaneme do takého extrému, že skutok blížneho, či už dobrý alebo zlý, by nemal žiadnu moc ovplyvniť správanie iných. A človek by tak stratil schopnosť nápravy. Predtým, ako sa rozhodneme, či chceme napodobňovať alebo odmietnuť konanie inej osoby, musíme zhodnotiť – posúdiť – jeho či jej správanie vo svetle Božej Pravdy. A to isté sa týka aj všetkých zákonov krajín a vo všetkých, aj krízových situáciách ako je pandémia, či vojna. Ak však človek stratil schopnosť nápravy, ak ignoruje múdrosť Božieho Zákona o lekároch, liekoch a liečbe, bude vymýšľať a vnucovať iným zákony, ktoré sú v totálnom rozpore s Božím Zákonom; ako aj ten najnovší o povinnej vakcinácii.
Takže aby sme mohli vôbec niečo správne posúdiť a v prvom rade seba samých a naše vlastné správanie a skutky, potrebujeme pokoru života, bázeň pred Bohom, poznanie Jeho Pravdy a Zákona, ako aj múdrosť a milosť Jeho Ducha Svätého.
Presne tak, ako Mojžiš.
Čiže ako aj Ježiš hovoril farizejom v Jn 7,24, keď uzdravil človeka cez Šabat: Prestaňte posudzovať (hodnotiť) podľa vonkajšieho vzhľadu (ako sa vám zdá), ale posudzujte (hodnoťte) spravodlivo. A posudzovať správne (spravodlivo) môžeme len vtedy, keď s vecou ideme za Autoritou (Bohom), ktorý poriadok všetkých vecí ustanovil a necháme sa od Neho poučiť. Presne ako urobil Mojžiš. Nemal vlastný názor (hodnotenie, posúdenie), ale išiel za Tým, kto posudzuje (hodnotí) spravodlivo, za Bohom, dostal odpoveď a posunul ďalej a tak vlastne určil spravodlivý štandard (Boží) pre tú novú konkrétnu situáciu.
V Jn 7,24 ide este o ovela viac, ale co sa tyka hodnotenia a posudzovania, ano. Bez Boha clovek nemoze robit spravodlive rozhodnutia.