Tvárou tvár skúškam

Napriek tomu skúšky môžu byť ohromujúce. Ako bojujeme so znechutením? Ako vydržíme až do konca? Boh nám dal základné porozumenie, ktoré potrebujeme, aby sme úspešne čelili našim skúškam a obstáli v nich v duchu 1Jn 4:17: „Tým sa láska v nás stala dokonalou, aby sme mohli dôverovať v Deň Súdu, lebo aký je On, takí sme aj my v Tomto Svete.” Na prvý pohľad sa to ako odpoveď nezdá. To preto, lebo pre pochopenie sily tohto verša, musíme k nemu pripojiť ďalšie texty Písma.

Vysvetlenie začína neuveriteľným, no všeobecne prehliadaným textom – poslednou modlitbou Ježiša Krista tesne pred Jeho zatknutím v onú noc Pesachu. Ježiš začína modlitbou za seba, potom sa modlí za svojich učeníkov. A potom začína časť, v ktorej zahŕňa všetkých budúcich veriacich, „tých, ktorí vo Mňa uveria prostredníctvom ich slová” – rozumej skrze slová Jeho učeníkov.

Na chvíľu zamysli nad tým, akú obrovskú lásku má Boh k nám, čo pozorujeme na vzťahu človeka Ježiša a Boha. Človek Ježiš a Boh pracovali spolu bok po boku v dokonalej harmónii. Pomerne málo manželstiev je požehnaných trvaním päťdesiat a viac rokov. Ale po tak dlhom čase musí byť hĺbka ich vzťahu úzka a intímna. Ak je to možné medzi dvoma ľudskými bytosťami za päťdesiat rokov, aké by to bolo po niekoľkých miliardách? Bolo by to intímne nad naše chápanie. Taká je hĺbka Božej lásky ku Kristovi – Jeho Synovi na zemi aj DNES – je ďaleko za hranicou nášho chápania.

A teraz si všimni najmä dve požiadavky Krista v poslednej časti jeho modlitby: „Ja v nich a Ty vo mne, aby sa stali dokonalými v jednote, aby tento svet poznal, že si ma Ty poslal a že si ich miloval tak, ako miluješ mňa.” Ježiš žiada Boha, aby svetu zjavil tri veci: dokonalú jednotu Jeho učeníkov, zjavenie svetu, že Ho Boh poslal a že Boh nás miluje tak, ako miluje Ježiša Krista. To znamená, že vo vesmíre nie je žiadna bytosť, ktorú Boh miluje viac ako nás. Každý jednotlivec, ktorého Boh povolal, môže povedať to isté. Boh nás všetkých miluje na tej istej neuveriteľnej úrovni mimo nášho chápania. Z povolaných sa potom dokonalou jednotou s Bohom stávajú vyvolení. V skutočnosti Kristus vo svojej modlitbe žiada Boha, aby túto skutočnosť oznámil svetu! Kristus je prvý v postavení a zodpovednosti – ale nie v Otcovej láske. Ako dokonalý rodič, Boh nemiluje žiadne z detí viac ako ostatné.

Dôvera v túto lásku, ako vidíme všade v Písme, viera, akí výnimoční sme pre Boha a ako veľmi nás miluje, je rozhodujúca pre našu spásu – pre naše vytrvanie až do konca. Ale nezabudni na čas: “ale keď príde Syn Adama, nájde potom vieru na zemi?“ Toto vytriezvenie z Písma sa zameriava priamo na každého, kto ostane takpovediac stáť pri Jeho príchode. Kristus sa díval skrz tisícročia a videl nás – díval sa do našich sŕdc – a pýtal sa: „Kde je viera?“  Keď sa Kristus vráti, nájde ľudí, ktorí veria, ako veľmi ich Boh miluje, a preto mu budú dôverovať bez ohľadu na to, ako to bude okolo nich vyzerať fyzicky? To je viera, o ktorej Kristus hovorí. Preto je dôležité veriť v hĺbku Božej lásky voči nám.

To, čo sa stalo za posledné desaťročie, nie je nič v porovnaní s tým, čo niektorých z nás čaká. Čas Jakubových ťažkostí bude strašný. Mnohí budú čeliť hladomoru, moru a prenasledovaniu. Aj naši najbližší sa obrátia proti nám. Mnohí z nás zomrú. Keď sa toto všetko stane, nemusí existovať žiadny fyzický dôkaz, ktorý by zjavoval, ako veľmi nás Boh miluje. Pamätaj, že pozemský život končí len tu na zemi. Ako teda prežijeme také časy? Absolútnou, spasiteľnou vierou v Božiu lásku. To je viera, ktorú budeme potrebovať, aby sme vydržali akúkoľvek skúšku. Všimni si, čo hovorí Ján v liste:

1Jn 4,8: Ten, kto nemiluje sebaobetavou láskou, nepoznal Boha, lebo Boh je sebaobetavá láska. 

Každá myšlienka, každé slovo, každý Boží čin je prejavom lásky. Boh je suverénny a má právo robiť, čo chce. A bola by to tyrania, keby tu nebol jeden jednoduchý fakt: Všetko, čo Boh robí, je motivované Jeho láskou k nám. Dokonca aj naše skúšky sú najvyššími prejavmi Božej lásky, ako zjavuje Hebr 12:5-11 a Jóbova skúsenosť.

Akokoľvek bola skúška hrozná, Jób ju potreboval na záchranu. Ž 84:11 hovorí, že Boh nám neodoprie nič dobré. Zadržať Jóbovi túto skúšku by znamenalo odoprieť dobrú vec a urobiť Boha vinným z nenávisti k Jóbovi (Prís 13:24).

Iba Boh je dosť múdry na to, aby nám umožnil prejsť cez zúfalo potrebnú skúšku a zároveň ju použil na uskutočnenie svojich iných zámerov. V zhoršujúcich sa časoch, ktoré nás čakajú, Boh nepoužije niektorých z nás ako delové gule pre svoje zámery, hoci má na to právo – stvoril nás. Kvôli svojej láske k nám nám dovolí čeliť skúškam, pretože ich potrebujeme, aby nás zdokonalili. Veď povolaným „všetko slúži na dobré“ (Rim 8:28).

Prednami je tretia svetová vojna aj Veľké Súženie a ďalšie prorokované udalosti. Ako duchovne prežijeme, ak budeme medzi tými, ktorých sa Boh rozhodne vyskúšať a očistiť prenasledovaním, mučením a smrťou na oslavu Jeho Mena? Len skrze vieru, že Boh nemiluje nikoho viac ako nás, a z tohto dôvodu budeme vedieť, že to, čo znášame, je pre naše dobro a plní Jeho zámer.

Čoby deti sme disciplinovaní rodičmi. Ako často sme im ďakovali za lásku, ktorú nám prejavovali? Ako rodičia disciplinujeme naše deti. Koľkokrát už povedali: „Ďakujem“? S najväčšou pravdepodobnosťou je odpoveď na obe: “Nikdy!” Káznime svoje deti z lásky alebo z nenávisti? Z lásky, samozrejme. Prečo potom nepovedia: „Ďakujem“? Lebo v momente, keď sa to deje, nevidia – neveria – ako veľmi ich milujeme. Byť slepý k veľkému obrazu a vidieť, či všímať si len to, čo je priamo pred ich nosíkmi, je charakteristickým znakom mladosti alebo nezrelosti.

Dbaj preto, aby si v časoch skúšok, ktoré na nás prichádzajú a ani v duchovnom zmysle, už nebol dieťa.