Účel Civilizácie

Nimrod ich presvedčil, že aby zabránili ďalšej potope, mali by postaviť obrovskú vežu, aby mohli v prípade potreby prijať opatrenia na kontrolu zrážok. Aby ich Boh naučil, že jednota nemá zmysel, ak vedie k vzbure proti Nemu, prinútil každý klan zrazu hovoriť vlastným jazykom; tak sa ľudstvo rozptýlilo z Babylonskej veže v súlade s pôvodnými Božími zámermi.

Gn 11:4: Povedali: Poďte, postavme si mesto a vežu.

Tí, ktorí prežili potopu, prehliadli lekciu potopy, že by sme sa mali pozerať na Boha ako na zdroj nášho blaha.

My, tí, ktorí prežili „potopu“, ktorá zabila 6 000 000 Židov − t.j. Holokaust,− by sme sa mali poučiť z chýb tých, ktorí prežili Noemovu potopu. Obnova infraštruktúry Kristovej civilizácie je chvályhodná a ušľachtilá, no nie je samoúčelná.

Naše „mesto a veža“ − ale nie na spôsob ani podľa túžby Nimróda − musia mať hlbší, duchovný účel, čo znamená, že naše domy modlitby a štúdia Biblie by mali byť najvýznamnejšími a najcennejšími budovami v našich mestách.

Podobne aj naša kariéra, domovy, životy a rodiny by mali vyjadrovať našu túžbu plniť Božiu vôľu, a nie len prázdnu sebapýchu. Naše ozdoby Veriacich – mezuzy, modlitby, sabatné stretnutia atď. – by mali mať najvyššiu rituálnu kvalitu; naša zbierka kníh Biblie (aj tých, ktoré biblické fakty a učenia vysvetľujú) by mala byť dobre zásobená, viditeľne vystavená a dobre čitateľná; hudba a rozhovory, ktoré počúvame v našich domovoch, by sa mali hodiť k Božiemu domu; a tak ďalej.