Viera a Modlitba

Mt 9,27-29: A keď Kristus odtiaľ odchádzal, išli za ním dvaja slepci a kričali: Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami! Keď potom vošiel do domu, slepci prišli k nemu. Ježiš sa ich opýtal: Veríte, že to môžem urobiť? Oni mu odpovedali: Áno, Pane. Tu sa Kristus dotkol ich očí a povedal: Nech sa vám stane, ako ste uverili.

Prečo sa pýtal, či veria? Stalo sa to okamžite po prinavrátení mladého dievčaťa k životu a veľa ľudí sa motalo okolo, nepochybne žasli nad tým, čo počuli, že sa stalo. Matúš nám hovorí vo verši 25: „Ale keď bol zástup vytlačený von…“ a vo verši 26 bola správa o jej vzkriesení. Potom Ježiš onú oblasť opustil. Nepochybne Ho nasledoval zástup, pretože, aj keď to bolo len zo zvedavosti, lebo chceli vidieť, čo bude robiť ďalej.

Je zaujímavé, že Ježiš vzal týchto mužov do domu a preč od davu skôr, ako urobil to, čo urobil. Prečo? Kontext nehovorí explicitne, ale zjavne nám ukazuje, prečo tak urobil. Súvisí to s otázkou: Vezmúc ich do domu zjavuje, že Boh nás volá vidieť našu vieru v prvom rade v našom svedomí, nie rozume. Otázkou: “Veríte?” Ich Ježiš vyzval túto vieru svedomia vyznať – priznať sa k sebe samému. Aké presvedčenie skutočne mali? Je možné, že uzdravenie žiadali len zo zvedavosti?

Matúš ich nazýva „muži“, takže nepochybne išlo o dospelých, nie o deti. Boli schopní niesť zodpovednosť za zrak? Aj táto otázka je obrovským zjavením, však?

Si ty schopný niesť zodpovednosť za to, čo vidíš?

Kedykoľvek Boh pre nás niečo robí, hoci je to dar, ktorý je daný zadarmo, Ježiš to nie je povinný urobiť, iba ak by to bol výsledok Jeho vlastného prisľúbenia. A predsa, keď pre nás niečo urobí, zaväzuje nás to.

Ježiš chcel volal slepých vidieť v prvom rade seba samých, či je ich presvedčenie dostatočne kvalitné, aby dobre využili to, čo sa im chystal dať. Keď položil otázku o ich viere, bola to skúška nielen preto, aby sa zistilo, či veria, že ich dokáže uzdraviť práve v tejto chvíli, ale či dokážu preniesť svoje presvedčenie do nového, zodpovednejšieho života, ktorý bude výsledkom ich uzdravenia.

Koľko ľudí poznáme, ktorým Boh dal veľký dar – možno uzdravenie – a potom, neskôr, odídu z Jeho Cirkvi alebo úplne zanevrú na dar, ktorý dostali? Príjemcovia takýchto darov ich nedokážu využiť v službe Bohu, čo je jedným z dôvodov, prečo Kristus túto otázku položil.

Ak z týchto troch veršov niečo chápeme, je to fakt, že Boh nelieči úmerne našej viere.

Uzdravuje, pretože Mu veríme.