Vlož svoje ruky do Zeme

Veľkí muži, ktorí prezreli Kanaánsku krajinu, sa vrátili a oznámili:

“Nemôžeme ísť. Sú silnejší ako my.”

Boli to statoční, múdri muži, ktorých vybral Mojžiš. Ako sa mohli tak katastrofálne pomýliť?

Pretože podvedome nikdy nechceli opustiť duchovnú výšinu púšte, aby mohli žiť obrábaním pôdy a stavaním domov.

Keby si len uvedomili svoj skutočný problém a spýtali sa Mojžiša, bol by im vysvetlil:

“Táto skúsenosť je teraz len kukla. V krajine roztiahneš svoje krídla. Z týchto oblakov slávy, ktoré nás na našej ceste obklopujú, môžete vnímať veľké svetlo. Tam, v tej zemi, kameni a hline, budeš držať v rukách surovú pravdu.“

A tak každému z nás Mojžiš hovorí:

Neboj sa vyjsť zo svojho duchovného zámotku a vstúpiť do tohto monštruózneho, impozantného sveta.

Čokoľvek môžeš dosiahnuť vo svojich štúdiách, dokonca aj v hlbokej kontemplácii a intenzívnej modlitbe, nikdy sa to nepriblíži k múdrosti, ktorá sa ti otvorí v tvojom poslaní vybudovať domov, dať život, naučiť sa Tóru, robiť prikázania a podať pomocnú ruku iným v nepriateľskom vesmíre.

Tvoje oči uvidia to, čo žiadna kniha nedokáže povedať, tvoje srdce pocíti to, čo si žiadna myšlienka nedokáže predstaviť.

V radosti, ktorá vychádza z bolesti, v sladkosti, ktorá sa vynára z trpkého utrpenia, ťa tento svet zanesie na miesto, ktoré presahuje všetko, čo by inak vaša duša mohla poznať.