Vyčítal im neveru a tvrdosť srdca
12 APRÍLA 2021
Keď Ježiš vstal z mŕtvych, ženám, ktorým sa zjavil ako prvým, prikázal túto radostnú zvesť oznámiť Ježišovým učeníkom. Nie iba jedenástim, lebo Kristovými učeníkmi boli aj mnohí ďalší. Ale keď tí, ktorým to ženy ohlásili, neverili, Ježiš sa im zjavil osobne a Písmo hovorí jasne, že im vyčítal neveru a tvrdosť ich sŕdc.
Nevera a tvrdosť srdca sú skutočným dôvodom, prečo skončia mnohí odsúdení na večné zatratenie. U mnohých sa prejavuje už neschopnosťou prijať ženu ako Božieho posla, či služobníka; hoci apoštol Pavol učí, že v Kristovi niet muža ani ženy, iba nové, duchovné stvorenie. Musíme si teda dobre uvedomiť, v akom vzťahu voči Bohu sa tu osobne nachádzame. Lebo ak nám už bolo ohlásené Evanjelium o Vykúpení a našou odpoveďou bola len nevera, chlad a tvrdosť srdca, čo Ježiš nazýva bezbožnosť, potom je jasné, že v stave odsúdenia už sme. Nie budeme, ale UŽ SME. A kto z ľudí vie, koľko dní mu na tejto zemi ešte ostáva? Ježiš to zjavuje dokonale, keď v Markovom Evanjeliu hovorí:
Mk 16,14-16: Neskôr sa však Kristus zjavil samým Jedenástim, keď sedeli pri stole, a vyčítal im neveru a tvrdosť ich sŕdc, pretože neuverili tým, čo videli Krista potom, čo bol vzkriesený. Kristus im povedal: Choďte do celého sveta a ohlasujte Evanjelium o Vykúpení všetkému Stvoreniu. Ten, kto uveril a podriadil sa krstu pokánia (ponorením), bude oslobodený v Spáse nášho Boha, ale ten, ktorý neverí, bude odsúdený ako vinný.
Ježiš teda neveru a tvrdé srdce prirovnáva k bezbožnosti od prvých stránok Písma. Preto je logické a spravodlivé, že takéto správanie čaká ono večné ohnivé jazero, horiace ohňom a sírou, nie Božie Kráľovstvo. Podobnú výčitku vidíme aj u proroka Izaiáša:
Iz 53,1: Kto uveril nášmu hlásaniu? A komu je zjavené Rameno Pánovo? Lebo vyrastie pred ním sťa jemná rastlina a ako Koreň zo suchej pôdy; nemá podoby ani krásy; a keď ho uvidíme, niet krásy, že by sme po ňom túžili.
Áno, je to proroctvo o Kristovi a Jeho znetvorenom výzore na kríži. Ale prorok hovorí aj o Kristových nasledovníkoch, o údoch Jeho tela na zemi – o tých, ktorých On poslal ohlasovať Evanjelium o Vykúpení a Božom Kráľovstve. A porok hovorí jasne, že čo robili s Kristom, budú robiť aj s nimi:
Pretože hlásatelia budú vyzerať ako obyčajní, krehkí ľudia, a zo suchej pôdy (prachu zeme), budú ľuďmi “zohavení na nepoznanie” rovnako, ako ich Pán. Aj oni budú ohováraní, opľúvaní, posudzovaní, súdení, nenávidení atď. Pre Kristov “obal” v tele posla, odmietnu Krista samotného – Slovo Večného Života. Neveriaci a bezbožní nebudú túžiť po Kristovi a neuveria ničomu, aj keď sa niektorí medzi nimi do štúdia Písma odvážia. Prečo nie? Lebo neveriaci hľadá seba – svoju predstavu o Bohu a svojom vzťahu s Ním, ale nie Krista. Chcú meniť iných, nie seba.
Nič v Kristovom živote a posolstve sa nepodobá na to, čo telesní, tí, čo nemajú Ducha, prijímajú a žiadajú, alebo čo sami uznávajú za hodné, krásne a dobré. Pre takých je Kristus “netvorom” po ktorom sa netúži a rovnako sa správajú aj ku Kristovmu Domu – Jeho vyvoleným a poslaným. A takto v sebe sami maria spásu. A kým si túto pravdu nepriznajú a nerobia z nej skutočné pokánie, kým ich srdcia nehoria pre Krista, nemôžu vojsť do Božieho Kráľovstva.
Ty takú tragickú chybu nesprav!
P.S: Nevyčítaj ľuďom smietku v oku, ale určite neveru a tvrdosť ich sŕdc.