Žaby

„Nič, čo Boh stvoril, nie je nanič. Keby nie žab, ako by Boh poslal odplatu na Egypťanov?”

Toto je zvláštne vyhlásenie. Prečo by mal Boh zo všetkých tvorov potrebovať žaby, aby sa vysporiadali so Starovekým Egyptom? On je Boh. Nemá nedostatok prostriedkov na dosiahnutie svojich cieľov?

Odpoveď: Pretože pre faraóna bol celý svet žabou.

Faraón nebol ako Bilam. Bilam pochopil, že existuje jeden veľký Boh. Akurát, že si predstavoval, že existujú aj malí bohovia. Ako je on sám.

A faraón nebol ako Sancherib, kráľ Asýrie. Sancherib úplne poprel Božiu existenciu. Posadil sa na trón ako najvyššie božstvo a vysmieval sa predstave Boha.

Ale pre faraóna bola existencia Boha jednoducho irelevantná. Mal národ, o ktorý sa musel starať, o obchod o ktorý sa musel starať. Nebesá patrili bohom alebo možno dokonca jednému Bohu. Ale biznis je biznis. Dnes tomu hovoríme sekularista.

Sekularista nemá problém s možnou existenciou Boha. Ateista to vehementne popiera – a tým sa stáva vlastným bohom. Napriek tomu sekularista istým spôsobom sedí na nižšej úrovni ako ateista.

Ateista má aspoň vzťah – aj keď negatívny – s niečím, čo ho presahuje. Aspoň považuje za potrebné postaviť sa proti tomu.

Ale tento absolútny chlad faraóna, táto predstava, že žije vo svete, ktorý je „len tu“, a že Boh a všetky tieto duchovné záležitosti nemajú nič spoločné so životom na planéte Zem – a s ním, ako môžete vôbec začať rozhovor?

Pre neho je celý svet žaba – zdanlivo nepodstatné stvorenie, ktoré neubližuje ani neprospieva žiadnemu pánovi, stvorenie, ktoré sa zdá len „byť tu“ bez zjavného účelu.

Preto Božím liekom pre faraóna bolo prizvať žaby, aby vykonali zázrak. Aby ukázali, že v tomto svete nie je absolútne nič bez Božieho významu, nič, čo by nebolo dôverne zahalené do Božieho svetla. Že všetko v Božom svete horí Božím zámerom.

Dokonca aj studená, benígna žaba.