Zbytočné utrpenie

18 APRÍLA 2022
Odpad od Boha začína zvrátenou túžbou človeka posunúť sa za hranice toho, čo Boh zjavil ako základ Jeho spôsobu života. Keď nám Boh dáva pokyny, často to robí vo všeobecných rovinách – ako náuku princípu. V rámci týchto princípov od nás očakáva, že ich preskúmame a použijeme v ich duchu a zámere. Bohužiaľ, história ukazuje, že prístup ľudstva taký nebol. Človek sa neustále pokúšal „vylepšovať“ Božie zjavenie pomocou svojho obmedzeného rozumu a logiky.

Gal 3,4: Toľko ste pretrpeli a nadarmo? Zatiaľ sa to zdá naozaj márne.

V čase, keď toto Pavol napísal, existovalo v oblasti Palestíny a širšej Rímskej ríše množstvo uznávaných systémov viery, ako napríklad gnosticizmus a judaizmus, ale je isté, že Božia pravda – Evanjelium Vykúpenia – nebola nikdy populárna ani široko akceptovaná. Je prakticky vopred jasné, že každý, kto praktizuje pravdu, bude za to v tej či onej miere prenasledovaný. V skutočnosti na to Pavol vopred istým spôsobom poukázal varovaním cirkví v Galácii (na území dnešného Turecka), keď vyučoval v Derbe, Lystre, Ikóniu a Antiochii (všetky na juhovýchodnej hranici Galácie), ako čítame v Skutkoch 14:20-22. 

Kresťania sú povolaní byť oddelení od tohto sveta a jeho ciest, a keď svet tento rozdiel zistí, exploduje.

Z Pavlovho listu vidíme, že Galaťania mali správny základ a na začiatku svojho duchovného života skutočne pochopili pravdu. To bol čas, keď sa aktívne postavili za pravdu, a medzi Galaťanmi a všeobecnou populáciou by bol evidentný veľký kontrast. Vtedy boli schopní aj zniesť vnútorný boj a vzdať svojho predchádzajúceho správania, aj vo vonkajšom boji v tom, že nezapadnú do zvyšku spoločnosti.

Ale keď Galaťania začali skĺzať do odpadlíctva, už neboli takí “odporní” ľuďom okolo seba a ich utrpenie a prenasledovanie pre Krista sa začali zmenšovať. Svet v nich opäť začal spoznávať seba samého (pozri Jn 15:19).

V podstate sa ich Pavol pýta, chcú zahodiť všetko, čo sa naučili, najmä to, čo sa naučili práve skrze nepriateľstvo tohto sveta. Touto otázkou poukazuje na to, že ak by odpadli, všetko, čím si prešli, dobré aj zlé, by bolo márne v tom zmysle, že by z toho v budúcnosti nemali žiaden úžitok. Znamená to, že by z toho mali za maximálny úžitok len to, čo prežívajú teraz, ale už by z toho nemohli profitovať v budúcnosti, lebo tú by si odpadom od Krista zničili. Týka sa to Rim 8:28, kde je nám zasľúbené, že všetko, čo trpíme, prinesie budúce dobro pre tých, ktorí spĺňajú uvedené požiadavky – pre tých, ktorí sú povolaní podľa Jeho rozhodnutia, čo galatskí Kresťania boli, a pre tých, ktorí milujú Boha, čo Galaťania nekonali v tom, že odsunuli Kristovu obetu za hriech ako nezmyselnú.

Dnes sa rovnakú vec pýta Boh tých, medzi nami, ktorí tvrdia, že sú Kresťania, a aj oni na začiatku svojej cesty s Kristom prešli skúškami a možno aj prenasledovaním pre Krista, ale teraz žijú rovnaké odpadlíctvo ako Galaťania. Aj im sú adresované rovnaké slová:

Toľko si pretrpel a nadarmo? Zatiaľ sa to zdá naozaj márne.

Najnovšie príspevky