Zdravá ľútosť

1 JANUÁRA 2025
Jakub bol nesmierne šťastný, keď počul, že Jozef je stále nažive a že zostal verný Jakubovým ideálom. Hoci sa tešil, že sa pripojí k Jozefovi, ľutoval, že musel opustiť krajinu zasľúbenú jeho predkom. Preto sa mu zjavil Boh a uistil ho, že jeho rodina sa v Egypte rozrastie v národ.

Gn 46:3: Boh povedal Jakobovi: Neboj sa zostúpiť do Egypta, lebo tam z teba urobím veľký národ.

Boh sa nesnažil upokojiť Jakubovu ľútosť nad opustením zasľúbenej zeme, pretože Veriaci by mal ľutovať, že nežije v Božom Kráľovstve už Dnes. Boh skôr hovoril Jakubovi, že jeho ľútosť nad odchodom do vyhnanstva je kľúčom k tomu, aby sa tým nenechal zastrašiť, a teda kľúčom k jeho prekonaniu.

Odkedy nás Boh poslal do vyhnanstva, z toho vyplýva, že nám dal všetku silu, ktorú potrebujeme, aby sme prekonali všetky výzvy miesta, na ktorom sa nachádzame. Pokiaľ bude exil pokračovať, je to optimálne prostredie pre náš individuálny a kolektívny rast a rozvoj.

Tu však číha veľké nebezpečenstvo. Keď si uvedomíme, že nemáme dôvod nechať sa zastrašiť vyhnanstvom a že z neho máme taký veľký úžitok, môžeme sa dostať do pasce, že si naň zvykneme. V dôsledku toho sa môžeme stať zraniteľnými voči negatívnym vplyvom exilu na nás a je samozrejmé, že ho už nedokážeme správne pozdvihnúť.

Preto, tak ako Jakub, my by sme mali vždy pestovať ľútosť nad tým, že nie sme v našom správnom prostredí, v Božom Kráľovstve – v mesiášskom vykúpení. Pokiaľ si pamätáme, kto skutočne sme a aké životy máme skutočne viesť, nemusíme sa báť vyhnanstva; prekonáme ho.

Najnovšie príspevky