Získavanie Božích požehnaní

Ale Boh povedal Mojžišovi, že sa netreba modliť; všetko, čo bolo potrebné, bolo aby zdvihol svoju palicu nad more a to sa rozdelilo, čo umožnilo Židom prejsť cez neho do bezpečia.

Exodus 14:15-16; A Pán povedal Mojžišovi: Prečo voláš ku mne? Povedz Deťom Izraela, aby išli ďalej; Ty však zodvihni svoju palicu, vystri ruku nad more a rozdeľ ho;

Rozdelenie Červeného mora bola zázračná a nadprirodzená udalosť. Na „zapálenie“ zázraku však musela existovať prirodzená akcia: Boh dal ľuďom pokyn, aby išli vpred, a Mojžišovi, aby zdvihol svoju palicu nad vodu. Boh vždy vyžaduje najprv nejaký ľudský čin a až potom robí zázraky.

Je to preto, že udalosti, ktoré sa dejú bez nášho pričinenia, nás skutočne neovplyvňujú. Až keď vynaložíme nejaké úsilie, oceníme Boží zázrak.

To isté platí vo všetkých oblastiach života. Prosiť o Božie požehnanie nestačí; musíme vynaložiť určité úsilie, ktoré môže slúžiť ako kanál pre požehnanie. Čo nás nič nestojí, to si vôbec nevážime. Preto Boh neuzdravuje tak, že chorý nevie, že sa za jeho uzdravenie modlíš. Má to vedieť, aby sa mohol podieľať na svojom zázračnom uzdravení a očakával Božiu lásku a dobrotu. Či nepovedal Ježiš: Nič som nehovoril v tajnosti? Tak ani ty nečakaj tajné uzdravenie ani tajnú spásu blížnych. Nestane sa.

Veď práve preto mnohí znevažujú svoje vykúpenie Kristovou Krvou. Lebo o ňom nič nevedia, a to, čo sa im hovorí je poprekrúcané a poprepletané lžou izmov.

To preto Boh rozhodol, že súd Prvého BEDA – čas piatej poľnice Zjavenia, ktorá zazneje už onedlho –  prežijú bez akejkoľvek ujmy na zdraví len tí,  ktorí prijali pečať Živého Boha. To znamená tých, ktorí podnikli konkrétne kroky preto, aby sa v ich životoch mohli diať Božie zázraky.