Život Kresťana

Jeho cieľom nie je len to, aby sme sa do tejto vlády hodili vo všeobecnosti, ale špecificky, aby sme boli pripravení na zodpovednosti, ktoré nám udeľuje. Túto zásadu sa učíme z pozorovaní Božieho stvorenia, ako dosvedčuje aj kráľ Dávid v jednom zo svojich žalmov. Aj keď sú naše fyzické telá úžasnými výtvormi, Božia duchovná príprava nás na Jeho Kráľovstvo ako Kristovej Nevesty je veľkolepejším a plne funkčným úspechom. Ako vidíš, Jeho dielo stvorenia stále pokračuje.

Kaz 3,18-22: Vo svojom srdci som povedal: Čo sa týka nespasených ľudí, Boh ich skúša, aby videli, že sami osebe sú ako zvieratá. Lebo synovia Adama a zvieratá majú spoločný osud; ako zomrie jeden, tak zomiera druhý; áno, všetci majú jeden dych; takže adam nemal žiadnu výhodu nad zvieraťom; lebo všetko je bezcennosť. Všetci idú na jedno miesto; všetci sú z prachu, a všetci sa vrátia späť do prachu. Kto vie, či duch detí Adama vystupuje hore a duch zvierat zostupuje dolu do zeme? Z toho dôvodu vidím, že nie je nič lepšie, ako keď človek nachádza radosť zo svojich skutkov; lebo to je jeho pridelený podiel; lebo kto ho privedie, aby videl, čo bude po ňom?

Šalamún tým rozhodne nemyslí, že ľudia sú z hľadiska potenciálu zvery. Obmedzuje tento výraz na skutočnosť, že hriešnici zomrú vo svojich hriechoch a bez toho, aby boli v tomto čase povolaní, nezískali nič skutočne cenné. Preto už na prvý pohľad žijú a umierajú naozaj na rovnakej úrovni ako zvieratá.

Hovorí však aj to, že Boh skúša ľudí, aby videli, že sú ako zvieratá. Najpravdepodobnejší čas, kedy to pochopia, je po vzkriesení, keď budú ich mysle otvorené Bohu a Jeho pravde. Až potom budú schopní vidieť, že morálne ani duchovne nežili o nič lepšie, ani kvalitnejšie ako zvieratá. Takto nám naznačuje, že to, čo je skutočne cenné v živote mnohých ľudí, leží až za hrobom. A mnohí sa o to svojím bezcenným spôsobom života okrádajú už odteraz. Okrem toho, ak človek nežije život, ktorý oslavuje Boha alebo sa nepripravuje na život v Božom Kráľovstve, napriek všetkému bohatstvu a moci, ktoré by mohol mať, nezískal vôbec nič.

Jeho záver je teda taký, že náš obraz života musí byť prenikavejší a širší. Život bohatého a mocného hriešnika, aj keď sa navonok môže zdať príťažlivý, môže byť rovnako márny, nezmyselný a bez zisku ako život šelmy.

Posledný verš je prenikavou radou, pretože všetci máme tendenciu nechať svoju myseľ zablúdiť od Božieho zámeru do závisti voči ľuďom tohto sveta, ktorí, ako sa zdá, nemajú ťažkosti, ktorým my, naopak, čelíme: „Tak som pochopil, že nie je nič lepšie než to, aby sa človek radoval zo svojich diel, lebo to je jeho dedičstvo. Lebo kto ho môže priviesť, aby videl, čo bude po ňom?”

Musíme sa naučiť žiť každý deň vo viere a spokojne aj vďačne ho prijímať tak, ako prichádza. Je to možné, pretože základ viery a porozumenia nám umožňuje vedieť, že sme boli veľmi požehnaní poznaním, ktoré je oveľa cennejšie ako peniaze. Boh sa nám zjavil osobne; Pozná nás osobne. On dohliada na naše životy a my rastieme v poznaní Jeho a Jeho zámeru s nami.

To preto Kresťanovi nie je ľúto nesláviť pohanské sviatky a nemať chvíľkové potešenie z toho, za čo mnohí budú onedlho hanbiť, ani z darov, pripomínajúcich pohanstvo. Navyše nám Boh pridáva nesmierne a veľmi užitočné povzbudenie, keď skrze Kazateľa hovorí: „Viem, že čokoľvek Boh urobí, bude trvať navždy. Nedá sa k tomu nič pridať a ani z toho nič ubrať. Boh to robí, aby sa ľudia pred Ním báli.” To, čo Boh robí, zvýši našu úctu k Nemu a bázeň pred Bohom je nesmierne veľkým darom. Na našej úcte k Bohu nemôže byť nič negatívne. Pamätaj si, že už v Prísloviach čítame: „Bázeň pred Pánom je počiatkom poznania.”

Bázeň pred Bohom je však aj počiatkom múdrosti, porozumenia, radosti, pokoja a ešte oveľa viac, pretože to všetko nám plynie od Boha ako dary, z dôvodu našej jednoty s Ním potom, čo sme Ním povolaní. Z Písma vidíme, že Boh určil časy pre mnohé významné udalosti, napríklad kedy sa Ježiš narodil (a Písmo dokazuje, že 25.12 to nebolo), kedy sa začalo kázať Evanjelium Vykúpenia, kedy bol Ježiš ukrižovaný, ako dlho bol v hrobe a kedy bude Jeho Kráľovstvo obnovené.

Sekundárnym dôvodom je, že sa musíme naučiť, že aktivity a časy, ktoré Boh stanovuje, majú a sledujú Boží zámer a cieľ, sú trvalé a nemenné. Všetko, čo Boh robí, trvá naveky. Všetko naplánuje a vykoná presne v správnom čase. Preto musíme rásť v dôvere v Božie načasovanie vo všetkom v našom živote. Je to dôležité pre naše duchovné – trvalé blaho.