5 pozoruhodných životných lekcií, ktoré sa deti učia pozorovaním otca

1) Ako sa správať k mame a ostatným členom rodiny

Deti všetkých vekových kategórií vždy počúvajú a učia sa. Počúvajú, ako sa ich otec rozpráva s mamou, vidia, ako sa k nej správa, a cítia emócie v miestnosti. Aj keď sú deti príliš malé na to, aby vyjadrili, čo vidia, všimnú si nežnosť, trpezlivosť a rešpekt. Sledujú, ako ich otec riadi vzťahy v domácnosti aj mimo nej. Synovia sa na príklade naučia, ako sa správať k členom rodiny, a dcéry sa naučia, ako by sa k nim malo správať tým, že budú sledovať, ako ich otec komunikuje s ostatnými.

2) Ako zvládnuť hnev a agresiu

Zatiaľ čo sa deti zvyčajne učia vyjadrovať lásku od mamy, existuje veľmi dôležitá emocionálna zručnosť, ktorú sa deti učia od otca. Deti pozorujú svojho otca a učia sa, ako zvládať konflikty a hnev. Ukazuje sa tiež, že otcovia, ktorí sa so svojimi deťmi zapájajú do drsných hier, majú pozitívny vplyv na rozvoj sebaregulácie a regulácie emócií dieťaťa. Deti, ktoré sa viac hrajú s ockom, tiež lepšie zvládajú svoju agresivitu. Táto štúdia odhaľuje, že tieto deti sú menej náchylné na emocionálne alebo fyzické výbuchy, keď sa v škole objavia nezhody.

Žiaľ, ak je otec traumatizovaný výchovou rodičov, stav neustáleho napätia pokračuje, aj keď sa tento traumatický zážitok z detstva pravdepodobne skončil už veľmi dávno. Ale niektorí ľudia sa ho len ťažko zbavujú. Dobre si uvedomujú, že ich okolnosti sa zmenili, no vždy sa pripravujú na to, že sa tieto problémy vrátia, niektoré dokonca nevedome.

Ich mozog je zaseknutý na princípe úteku a boja a to spôsobuje poriadny vnútorný konflikt. Sú v stave neustáleho napätia, ktoré im bráni žiť život tak, ako by sa mal žiť. Nikdy nie sú v ničom bezstarostní. Toto sa zvyčajne pozoruje u tých, ktorí prežili fyzické násilie, ale vyskytuje sa to aj u tých, ktorí mali poruchy v dôsledku nadmerného stresu.

A žiaľ, ak dieťa vychováva otec, ktorý je sám pod vplyvom takejto nevyriešenej a neuzdravenej traumy z detstva, logicky traumatizuje svoje dieťa, následkom je disociácia jeho dieťaťa. Toto je bežná reakcia traumatizovaných detí na opakujúcu sa, zdrvujúcu traumu. A také dieťa udržiava neudržateľné vedomosti mimo povedomia. Straty a emócie vyvolané útokmi na dušu a telo však nemožno držať donekonečna. Pri absencii účinných regeneračných skúseností sa reakcie na traumu prejavia.

Ako také dieťa rastie a dospieva, hnev obráti na seba alebo ho prejaví na iných, alebo sa všetko zmení na šialenstvo.

Prečo je to tak? Lebo ako povedal Ježiš: “Syn nemôže robiť iné, než čo vidí u svojho otca.”

3) Ako byť lídrom a riešiť problémy

Byť dobrým otcom a manželom si vyžaduje vodcovské schopnosti. To zahŕňa silu viesť a schopnosť niekedy robiť ťažké rozhodnutia. To si vyžaduje sebadôveru, schopnosti riešiť problémy a rešpekt. Oteckovia často pristupujú k riešeniu problémov s praktickým myslením a učia svoje deti myslieť mimo rámca a skúmať alternatívne riešenia. Podporujú kreativitu a inovácie a podporujú rast myslenia u svojich detí. Tieto zručnosti na riešenie problémov sa stávajú neoceniteľnými, keď deti starnú a čelia zložitejším výzvam v rôznych oblastiach života.

Apoštol Pavol v tejto veci píše, že kto sa nevie starať o seba a svoj dom, nedokáže sa postarať ani o Božiu Cirkev. A toto je pravda. Ľudia bez osobnostných kvalít a sebaovládania sa naozaj nedokážu postarať nielen o seba samých, ale ani o svoje rodiny, a preto im nemožno zveriť ani starosť o Božiu Cirkev.

Jedno príslovie v tejto veci hovorí, možno tvrdo, ale pravdivo: “Na autá sa vyžaduje vodičský, a deti má ktokoľvek.” Čo sa tým myslí je, že na iných ustavične závislí, nevybudovaní a nesprávne vychovaní, t. j. zlou výchovou zdeformovaní ľudia, by mali rodičovstvo naozaj dôkladne zvážiť. Určite do momentu osobnej zmeny pokáním.

4) Dôležitosť rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom

Príde otec domov z práce a prihlási sa späť do svojho počítača, aby veci dokončil? Alebo to všetko odloží bokom a ponorí sa rovno do rodinného času? Ďalšou dôležitou životnou zručnosťou, ktorú sa deti učia od otca, je schopnosť zosúladiť prácu a život. Otcovia, ktorí uprednostňujú zdravú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, učia svoje deti dôležitosti rodiny a starostlivosti o seba. Ukazujú svojim deťom, že je možné vyniknúť v ich profesionálnom živote a zároveň byť prítomní a zapojení do života svojej rodiny.

Otcovia, ktorí trávia kvalitný čas so svojimi deťmi, demonštrujú dôležitosť budovania silných rodinných väzieb a vytvárania trvalých spomienok.

5) Význam silných rodinných hodnôt a priorít

V našom dome sa napríklad zameriavame na svoju vieru, na dôležitosť spoločnej dennej večere a na naplánovanie času len pre našu rodinu. Otcovia idú príkladom a ako sa rozprávajú so svojimi deťmi. Postavy otcov zohrávajú kľúčovú úlohu pri formovaní hodnôt a morálky svojich detí. Otcovia svojimi slovami, činmi a vedením pomáhajú deťom rozvíjať silný morálny kompas. Otcovia často odovzdávajú rodinné tradície a kultúrne hodnoty a etické princípy, čím poskytujú deťom silný základ pre múdre rozhodnutia a orientáciu v zložitosti života.

Je skvelé, ak otec učí svoje deti napríklad záhradkárčiť. Ale je veľmi dôležité, aby bol otec otcom podľa vzoru Ježiš. To znamená vedený Duchom Svätým a Jeho múdrosťou, nie traumou, lžou, negatívnymi emóciami, ani zlými duchmi. A to isté platí pre matky.

Na Záver

Otcovia poskytujú odlišný pohľad na zvládanie výziev a víťazstiev a ponúkajú iný súbor skúseností a postrehov. Tým, že vštepujú hodnoty a idú príkladom, stávajú sa životne dôležitými vzormi, rozvíjajú emocionálnu inteligenciu detí a pripravujú ich na zložitosť života – viac, než si možno uvedomujú.

Pre matky, zvlášť ak sú precitlivelé, alebo založené výlučne na emocionálnom vnímaní sveta, než na realite života, môže byť niekedy ťažké sledovať, ako ich manžel učí ich syna, či synov byť mužmi. To niekedy zahŕňa tvrdé lekcie, úprimné rozhovory a tvrdú prácu. Ale takto ich učí, ako byť zodpovedným, čestným človekom a ako sa vyrovnať sa s nepriazňou v istých situáciách.

A toho potrebujeme v tomto svete viac – a oveľa menej “nálepkovaných, t.j. vo svojej podstate odignorovaných, zlomyseľne súdených detí” a účtov za psychológov a psychiatrov.