Požehnania v Prestrojení

Lv 26:14-43: Boh povedal: Ak ma nebudete počúvať…

Boh, Biblia a ľudstvo majú skryté aj zjavené rozmery. V „zjavenom“ rozmere Biblie sú nápravné tresty opísané v týchto veršoch skutočne kliatbami; ale v skrytom rozmere Biblie sú tieto „tresty“ skutočne požehnaniami. To neznamená, že sú to len „obrazné“ požehnania – bolestivé skúsenosti, ktoré musíme znášať pre väčšie dobro. Sú to skutočné a tie najväčšie, najvznešenejšie požehnania, lebo dôvod ich udelenia je pre našu transfromáciu na požehnanie pre iných.

A pretože sú to práve tie najvznešenejšie požehnania, ktoré zjavujú Božiu vernosť neposlušným a nedbanlivým medzi nami, musia byť formulované (a niekedy aj prežívané) ako kliatby.

Je to preto, že vždy, keď nám Boh udelí požehnanie, toto musí najprv prejsť nebeským „súdom“, kde sa potenciálny príjemca posudzuje, či si ho zaslúži. A mnohokrát sa požehnanie nedostavuje ihneď práve preto, že je zadržiavané „súdom“, ako v prípade Proroka Daniela.

Keď je však požehnanie „maskované“ ako kliatba, ako v prípade Ježišovej obety za celé ľudstvo, „obíde“ „prokurátorov“ súdu a dostane sa priamo k nám, jeho príjemcom.

Keď zažívame niečo, čo sa javí ako Božia kliatba, v skutočnosti je to Jeho požehnanie v prestrojení, ako keď sa Apoštol Pavol pýtal Korinťanov: „Čo chcete? Aby som k vám prišiel takpovediac s otcovským prútom alebo v sebaobetavej láske a duchu miernosti?“

Vidíme teda, že spôsob požehnania si volíme naozaj my sami. A vedomie, že je to naša voľba, nám pomáha zastaviť sa a obrátiť k Bohu, aby sme sa mohli konečne začať transformovať, aby sme mohli vidieť Boha z tváre do tváre, nie v Jeho „prestrojenom požehnaní“.