Božie Slovo je Darom

13 JÚNA 2025
Božie Slovo bolo vždy darom – bez ohľadu na to, či to bola Tóra, daná na Sinaji, alebo Nová zmluva, odovzdaná nám Ježišom samotným a Apoštolmi. A jej „poctivé použitie“ znamenalo samotný bod zjavenia.

V dobe, keď umelá inteligencia otvára nové otázky o vlastníctve textov, stojí Biblia osobitne. Doslova vyniká.

Žatva je festival, počas ktorého Veriaci v Boha oslavujú „dar Zákona“, doslova „dar Zákonnej reči – viď dar Ducha Svätého“ ako splnenie prísľubu Boha Abrahámovi, na vrchu Sinaj. Vyvoláva obrazy tabúľ, odovzdávaných Mojžišovi uprostred zlatých lúčov slnka. Božie zjavenie prišlo vo forme daru: tabúľ, slov, tradícií odovzdávaných z učiteľa na študenta, to jest z Mojžiša na Jozueho.

Ak je však Božie Slovo darom, a On je, musíme sa opýtať: Čo znamená vlastniť Božie Slovo?

Táto otázka je naliehavá nielen vtedy, keď sme len pár dní od Sviatku Žatvy, ale aj preto, že vlastníctvo písomných diel je v dnešnej dobe horúco diskutovanou témou.

Keďže Mark Zuckerberg zdanlivo schválil masové pirátstvo kníh chránených autorskými právami na trénovanie nástrojov umelej inteligencie spoločnosti Meta, otázka „spravodlivého použitia (fair use)“ a toho, čo predstavuje vlastníctvo textov, sa len zriedka tak široko diskutovala. Meta tvrdí, že používanie materiálov chránených autorskými právami na trénovanie umelej inteligencie je „fair use“, ak sa používajú na vývoj transformačnej technológie – aj keď pochádzajú z databáz pirátskeho materiálu.

Autori, spravodajské agentúry a ďalší vlastníci autorských práv tvrdia, že používanie pirátskych verzií ich oberá o príjem a predstavuje krádež duchovného vlastníctva na trhu s nápadmi.

Avšak na rozdiel od Mety, v  možno najcitovanejšej časti Písma, „Mojžiš dostal Zákon na Sinaji od Boha a odovzdal ju Jozuovi“. Znie to ako dar, slobodný a jasný, znovu darovaný z jednej generácie na druhú bez akýchkoľvek záväzkov. V skutočnosti, dar Zákona znie trochu ako „verejné vlastníctvo“, čo znamená, že darovaný môže používať, upravovať a reprodukovať text bez porušenia práv alebo integrity tvorcu.

Neexistuje žiadny Boží server, z ktorého by sa dalo Božie Slovo zbierať, a nie je to ani potrebné, pretože už máme právo študovať Bibliu. „Spravodlivé použitie“ je samotným bodom zjavenia. Zatiaľ čo väčšina moderných kníh bola vytlačená s predpokladom, že niekto vlastní obsah, Biblia bola daná ľuďom, určená pre skupinové vlastníctvo a otvorená pre univerzálne bezplatné používanie. Preto nik nemôže zakzazovať preklad Biblie, ani ho vyhlasovať za exkluzivitu náboženskej skupiny, či inštitúcie. Hoci aj tu sa nájdu mnohí, ktorí si pirátskym spôsobom Božie Slovo a jeho výklad privlastňujú.

Ale ako hovorí Boh sám v Zákone, ktorý ľudstvu odovzdal, s Jeho Slovom, rozumej Zákonom neslobodno narábať podľa našich predstáv. Prečo nie? Lebo Božie Slovo nie je len akýsi text. Nie je to len atrament na papieri. Božie Slovo je živé, účinné, čo znamená KONAJÚCE, a ostrejšie než každý dvojsečný meč. A čo ROBÍ Božie Slovo, keď ho čítame? Rozsuduje úmysly a myšlienky nášho srdca, usvedčuje nás z hriechov a učí nás všímať si a rozlišovať naše vlastné úmysly od pokušení, ktoré počujeme prehovárať k nám v duchu.

Toto žiaden iný text na svete, žiadna iná kniha nedokáže. V dôsledku toho je „Biblia“ široká kategória, ktorá sa rozširuje s tým, ako nové generácie pridávajú svoje vlastné poznatky.

Ale s vlastníctvom prichádza aj zodpovednosť.

Ak s týmto darom neinteragujeme pravidelne, možno k nemu nebudeme dostatočne blízko na to, aby sme si nárokovali akékoľvek zmysluplné vlastníctvo. Používanie predmetu je jedným zo spôsobov, akými ľudia prejavujú vlastníctvo nad vecami, a toto používanie môže mať dokonca aj právny status. Napríklad sudca Najvyššieho súdu Oliver Wendell Holmes ml. v roku 1897 napísal: „Vec, ktorú ste si dlho užívali a používali ako svoju, či už je to majetok alebo názor, zakorení vo vašej bytosti a nemožno ju odtrhnúť bez toho, aby ste sa proti tomu hanbili a snažili sa brániť, nech už ste k nej prišli akokoľvek.“

V tomto modeli vlastníctva je zjavenie dané Bohom len začiatkom. Každá žena, muž a dieťa prítomné na vrchu Sinaj videli Boha a dostali Zákon, ale dar Zákona – darovanie – sprístupňuje svoju múdrosť len Božiemu Ľudu. Nie iba veriacim Bratom zo Židov, ale celému Božiemu Ľudu. Prenáša sa na ďalšiu generáciu nie odovzdaním fyzickej knihy, ale keď žije v rozhovoroch, zdieľaniach a debatách, ktoré vedieme počas nášho života.

Zákon bol daný na púšti, vo víre dymu a ohňa. Boh sa rozhodol dať Zákon v púšti, uprostred zdanlivo ničoho práve preto, aby sme si všetci uvedomili, že Božie Slovo, Jeho Zákon a zjavenie sú potrebné PRÁVE v púšti našich životov, spoločnosti, našich predstáv a našich možností.

Prečo? Aby si žiadny vlastník pôdy, ani panovník nemohol nárokovať vlastníctvo. Božie Slovo malo patriť všetkým. Toto nie je vyhlásenie o autorských právach – Židia by mali rovnako ako ktokoľvek iný rešpektovať práva duševného vlastníctva – ale skôr výzva využívať tento voľne dostupný zdroj múdrosti a inšpirácie. Preto je ohavné, ak si niekto nárokuje vlastníctvo Božieho Slova a prejavuje to jeho prepisovaním na vlastný obraz, čím skrýva Pravdu pred miliónmi.

Božie Slovo – celý Zákon, Proroci, Nová zmluva – toto všetko patrí v pôvodnej verzii CELÉMU ĽUDSTVU. To je dlvod, prečo sa usilujem priniesť toto Božie Slovo ako dar všetkým. Iste, jeho preklad do slovenčiny a fyzické vydanie „stojí groš“ a nie malý. A robotník si naozaj zaslúži svoju mzdu (Lk 10:7), ale Božie Slovo – dar Boha ľudstvu v takej podobe ako BOL darovaný patrí všetkým a je ohavné, ak sa toto sväté Slovo „cedí“ a znehodnocuje „primiešavaním“ k nemu rozličné a jedovaté „aditíva“.

Keď slová Boha vyšli z ohnivého vrcholu hory a boli zapísané vo fyzických zväzkoch, ľudia si museli tieto knihy kúpiť alebo požičať, aby mali prístup k tomuto starodávnemu daru. Je to logické. Dnes sú milióny slov Boha voľne dostupné online – vrátane HZP, kde som lektorom – len čakajú na správne vyhľadávanie Google, aby sa o nich dozvedeli. A preto sa zamyslime: ak sa môžeme opýtať Googlu, čo máme uvariť alebo aký román by sme si mali prečítať ďalej, môžeme sa tiež ponoriť do základných posolstiev v knihe Rút, Prorokov, či Zjavenia.

Osobné zapojenie sa do týchto svätých slov ich uskutočňovaním je to, čo ich robí našimi. Možno neskončíme s ošúchaným výtlačkom hrubej knihy, ale čím viac ju používame, tým viac obsah Božieho Slova „preniká do našej bytosti“ a tým viac si osvojíme tento Boží dar a zaslúžime si svoj „cheesecake“ v deň Jeho Svadby.

Najnovšie príspevky