Kvôli Jeho Láske

Lk 21:37–38: Cez deň učil v chráme, ale večer vychádzal a prenocoval na vrchu, ktorý sa volá Olivový. A všetok ľud vstával skoro ráno, aby prišiel k Nemu do chrámu a počúval Ho.

Boli to schody, po ktorých bežný človek chodil, aby priniesol obetu, ale často sa im hovorilo aj Učiteľské schody, pretože rabíni chodili na toto miesto, aby učili svojich učeníkov.

Ježiš tiež učil niektoré zo svojich podobenstiev z týchto schodov. Každý deň sa okolo Neho zhromažďovali zástupy a nazývali Ho Učiteľ. Bol odetý do rabínskeho pomazania, no napriek tomu bol nadradený všetkým ostatným popredným židovským osobnostiam svojej doby. V skutočnosti, keď Ho ľudia počuli učiť, hovorili: „Tento človek neučí ako naši zákonníci. Učí ako ten, kto má autoritu.“ (Mk 1:22.) Pomazanie na Ježišovi Mesiášovi bolo také mocné, že ľudia žasli.

Milovaní, naša viera nie je zakorenená niekde v oblakoch. Naša viera je zakorenená v skutočnosti, že Boh Večnosti, Boh, ktorý nemá začiatok ani koniec – zostúpil do času a priestoru. Pretože nás tak veľmi miloval, obliekol sa do tela a krvi, žil ako Žid a slúžil priamo tu na zemi aj z oných Južných schodov do chrámu.

Boh je k nám bližšie, než si myslíme. Ježiš je prítomný. Aj keď sa vtelil v tele a krvi a kráčal po Krokoch Učenia, Ježiš je osobne s nami práve teraz, dotýka sa nás svojím Duchom, školí a učí nás dnes.

Prestaňme o Bohu premýšľať len vo všeobecnosti a namiesto toho ho vnesme do detailov našich životov. Nie je len Bohom, ktorý je „tam vonku“. Je Bohom, ktorý sa s nami stal jedným skrze Mesiáša Ježiša. Je tu a teraz.