Ľudské Zrkadlá

Lenže Noe dúfal, že sa opije v Božej radosti. A keďže tento jeho zámer bola zištnosť, obrátilo sa to a Noe sa namiesto toho neslušne odhalil. Keď sa to jeho synovia dopočuli, zakryli ho, no zatiaľ čo jeho najmladší syn Cham sa sústredil na jeho neslušnosť, jeho starší synovia Sem a Jafet sa zamerali na úlohu prinavrátiť otcovu miernosti.

Gn 9:23: Šem a Jafet kráčali pospiatky a prikryli nahotu svojho otca.

Ľudia, s ktorými sa stretávame v našich životoch, sú našimi zrkadlami: Ak v nich vidíme zlo, v skutočnosti vidíme odraz zla v nás. Keďže sme vo všeobecnosti slepí voči svojim vlastným chybám, Boh zariadi, aby sme si ich všimli na niekom inom, pričom očakáva, že sa chopíme príkladu a spoznáme, že máme rovnaké chyby, aby sme ich v sebe mohli napraviť.

Avšak v prípade, že máme pred očami zaťato nekajúceho človeka, ktorý ani po rokoch nežije pokánie a jeho správanie sa nemení, nemusí to okamžite znamenať, že sme rovnako nekajúcni my sami. Môže. ale nie je to pravidlo.

A v takom prípade Boh daného nekajúcnika používa pre nás ako značku na ceste: upozorňuje nás na správny postoj voči hriechu v každej podobe, aby sme neupadli rovnako ako ten zaťatý hriešnik.

Keďže teda Sem a Jafet navzájom nezdieľali slabosť svojho otca Noeho, nezamerali sa na ňu; namiesto toho sa zamerali na to, ako by mu mohli pomôcť. Naproti tomu Cham zdieľal otcovu slabosť; preto sa radšej zameral na otcovu hanbu, než na to, ako by mu mohol pomôcť.

Aj v tomto prípade však platí: ak si už človeku pomáhal a spravil so všetko, čo si mohol a on je stále zaťatý, nechaj ho tak. Taký je zrkadlom svojej vlastnej pýchy, preto sa ho “nedotýkaj”.

Taký totiž nechce spásu, chce len pozornosť ostatných – sebapovýšenie za objekt záujmu. A tomuto sa vyhni!