Nedostatok Priateľov

Iný muž dodal: „Priateľ je človek, ktorého si treba vážiť a ceniť, ale bohužiaľ, v živote je zriedkavo niekto, koho si skutočne môžeš vážiť.“

Haruki Murakami vo svojej knihe „Nórsky les” o tom hovorí aj skrze  hlasy svojich postáv:
„Máš rád samotu?“ opýtala sa, podopierajúc si líca rukami. „Cestovať sám, jesť sám, sedieť v triede oddelene od ostatných?“
„Nemám rád samotu. Len si nerobím zbytočné známosti,“ odpovedal som. „Nechcem byť sklamaný z ľudí.“

Existuje nádherné a smutné podobenstvo o priateľstve chlapca a jablone, ktoré je užitočné poznať pre každého – pre tých, ktorí nemajú priateľov, aj pre tých, ktorí ich majú.
Prečo? Počúvaj a odpovedz si na túto otázku sám.

Malý chlapec sa spriatelil s jabloňou v lese. Často k nej chodil, hojdal sa na jej konároch, jedol jablká, ktoré mu dávala, robil si vence z jej listov a predstavoval si, že je skutočným kráľom lesa. V horúci deň, keď bol unavený z hrania, jabloň ho chránila pred slnkom a chlapec zaspával v jej tieni. Jabloň verila v úprimné a čestné priateľstvo.

Čas plynul. Chlapec vyrástol a začal priateľa navštevovať menej často. Mal nových priateľov a nové záujmy, ale občas jabloň ešte navštívil. Jedného dňa k nej znova prišiel a strom videl, že je veľmi rozrušený.
„Čo sa ti stalo, priateľ môj?“ opýtala sa jabloň, hľadiac mu do očí. „Prečo sa už so mnou nehráš, nehojdáš sa na mojich konároch, nepredstavuješ si, že si kráľ?“
„Kráľ musí mať peniaze a ja žiadne nemám,“ odpovedal chlapec mrzuto. „Ani ty ich nemáš.“
„Ale ja mám jablká. Vezmi si ich a predaj ich. Potom budeš mať peniaze a znova budeš mojím dobrým a šťastným priateľom.“
Chlapec odtrhol jablká, odniesol si ich a predal, ale k jabloni sa nevrátil. Čakala naňho dlho, hľadiac na cestu, po ktorej vždy prichádzal.

Jedného dňa sa objavil a opäť bol nespokojný so životom.
„Prečo ti tak dlho trvalo prísť?“ opýtala sa jabloň. „Chýbal si mi.“
„Pretože mám veľa problémov. Každý má rodinu a deti, a ja nemôžem mať vlastnú rodinu, lebo nemám dom. Aký zmysel má naše priateľstvo, ak mi nemôžeš dať dom?“
„Môžem,“ odpovedala jabloň. „Odrež moje konáre a postav si taký dom, aký chceš. Potom budeš znova šťastný.“
Odrezal všetky jej konáre, odišiel, postavil si dom, oženil sa a užíval si život až do staroby, bez spomienky na svoju jabloň.

Jedného dňa sa k nej vrátil a namiesto radosti z jej videnia sa opäť sťažoval na život.
„Už ma všetko omrzelo. Chcem odplávať niekam, kde nebudem musieť nikoho vidieť. Potrebujem čln, ale neviem, kde ho zohnať.“
Jabloň mlčala, smutne hľadiac na svojho priateľa. Muž však vytiahol sekeru, niekoľko ráz ňou mávol a odrezal jej kmeň, aby si z neho vyrobil čln. Keď uspel, odišiel bez toho, aby sa čo i len obzrel na úbohý, zmučený peň, ktorý zostal z jeho priateľa.

Čas plynul. Časté dažde polievali peň jablone, slnko ohrievalo zem okolo neho a divé zvieratá naň občas vyliezli a oddychovali, užívajúc si život. Ale peň nebol ničím šťastný. Už nevidel zmysel v tom, čo kedysi cenil viac ako čokoľvek na svete.

Svet však neprestal existovať a jedného dňa peň vypustil zo svojej duše malý zelený výhonok, ktorý sa rýchlo premenil na mladú, krásnu jabloň plnú sily. Začala žiť a opäť sa učila tešiť z každého nového dňa.

Jedného dňa k nej prišiel malý chlapec a povedal: „Ahoj, buďme priatelia.“ Jabloň sa zachvela všetkými svojimi konármi, ale neodpovedala mu. Už neverila v úprimné a čestné priateľstvo.

George Carlin, americký komik, herec, spisovateľ, scenárista a producent, raz povedal: „V každom cynickom človeku je sklamaný idealista.“ Kto vie, možno aj on bol pre niekoho takou jabloňou.

V seriáli „Upírske denníky“ Damon Salvatore hovorí: „Najťažšie je prekonať ľudí, ktorí priniesli iba bolesť a sklamanie.“

Budem s ním polemizovať: najťažšie je zabudnúť na takýchto priateľov.

A ak poznáš niekoho, kto nemá priateľov, neponáhľaj sa ho odsudzovať. Nie vždy to znamená, že je zlý.
Možno bol príliš často jabloňou pre niekoho iného a teraz jednoducho prestal veriť v úprimné a čestné priateľstvo. A to je veľmi smutné.

Nemať priateľov zjavuje, že človek má mnoho dôvodov neveriť ľuďom.

Prís 17:17: Priateľ miluje v každý čas a brat sa narodil pre súženie.

A Ježiš hovorí dokonale:

Jn 15:13: Nikto nemá väčšiu lásku, ako kto položí svoj život za svojich priateľov.