NEKLAM Tichom

7 JÚLA 2025

Aj ty si zažil ľudí, ktorí radi počúvajú pravdu, tešia sa na každé stretnutie, kde ju od teba môžu počuť, ale ak ju majú povedať sami tebe, ak majú úprimne odpovedať na tvoju otázku, zrazu sa tvária,  že nepočuli, že nerozumeli, že to nepochopili, že sa ich to netýka, že na tom nezáleží, že ich niet? Ako? Zmenia tému, alebo zostanú ticho, alebo zrazu utekajú k povinnostiam.

Je veľmi nepríjemné zažiť to raz. Ale ak sa to deje opakovane, je to krutosť, pôsobiaca bolesť a postupný zánik priateľstva. Ak si Boží priateľ, začneš premýšľať, ako ti aj toto slúži na dobré a potom dôjdeš k záveru, ktorý je mojím odkazom všetkým, ktorých „odvialo“ ich vlastné ticho.

Keď sa niekto vyhýba úprimnému, alebo náročnému rozhovoru, nechráni tvoje pocity – chráni si vlastné pohodlie, imidž alebo ilúziu kontroly. Tento prejav nie je emocionálna zrelosť. Je to sebectvo, ktoré sa vyhýba a maskuje ako pokoj, či súrna povinnosť – je to vedomá lož, zneuctenie.

Skutočné vzťahy si vyžadujú skutočnú prítomnosť. Žiadajú nás, aby sme sedeli v nepohodlí – nie aby sme si ubližovali, ale aby sme sa uzdravili. Aby sme povedali ťažké veci, ak je to potrebné. Aby sme počuli ťažké pravdy, lebo aj to je potrebné. Aby sme boli dostatočne úprimní, aby nám na druhých záležalo viac, než len na vlastnom pohodlí, ktoré buduje dlhodobé nepohodlie na neskôr. Na povrchu sa to môže zdať pokojné, ale pod povrchom sú napätia nevyslovené, rany prehliadnuté a pravdy zatajené.

Mlčanie nie vždy znamená harmóniu – niekedy je to tichý zvuk zanedbávania, neúcty, zloby.

Pravdou však je, že to, čo sa ignoruje, je len hnis. To, čo sa nevysloví, stále hovorí – skrze odstup, skrze nesprávne postoje, skrze ticho s vedomím, že niečo dôležité je vynechané.

Emocionálne zanedbávanie nevyzerá vždy ako krik alebo krutosť – často vyzerá ako ticho tam, kde sú potrebné slová. Ako úsmev, ktorý odmieta úprimnosť a bráni jej priniesť jasnosť. Ako nechať ťažké veci nedotknuté v nádeji, že sa samy vyriešia, či rozpustia.

Vytváranie „pokoja“, ktoré prichádza na úkor pravdy, nie je pokoj – je to útlak. A útlak vždy prichádza s daňou: odlúčením, zášťou a pomalým rozpadom dôvery aj priateľstva.

Keď sa niekto neustále vyhýba úprimnosti, zraniteľnosti alebo odmieta hovoriť o tom, čo je dôležité, uprednostňuje povrchnosť a zbabelosť  pred úsilím.

Takže nie – vyhýbanie sa konverzácii neznamená, že človeku záleží na tvojom pokoji. Znamená to, že nedokázal vytvoriť priestor pre tvoju pravdu. Že je chudobný v srdci.

A ty si pravdu zaslúžiš. Aj keď je to niekedy chaotické. Aj keď je to niekedy ťažké.

Tam žije láska. Tam sa buduje rešpekt aj skutočné priateľstvo.

Najnovšie príspevky