Pokánie Prichádza pred Požehnaním

Jer 7:5–7: Lebo ak naozaj upravíš svoje cesty a svoje skutky, ak budeš skutočne konať spravodlivosť medzi človekom a jeho blížnym, ak nebudeš utláčať cudzinca, sirotu alebo vdovu a nebudeš na tomto mieste prelievať nevinnú krv a nebudeš chodiť za inými bohmi do vlastnej záhuby, potom ťa nechám bývať na tomto mieste, v krajine, ktorú som dal tvojim otcom na veky a veky.

Ale niekedy sú dnes ľudia tak orientovaní na milosť, že nechápu silu a nevyhnutnosť pokánia. Zdá sa, že si neuvedomujú, že extrémne milosrdenstvo je nezmysel. A že je to Božia milosť, ktorá nás vedie k pokániu.

Aby sme mohli neustále prežívať Božiu prítomnosť, musíme ROBIŤ pokánie. Táto pravda je viditeľná v celej Novej zmluve. Posolstvo Jána Krstiteľa bolo „Robte pokánie, lebo sa priblížilo Božie Kráľovstvo“ (Mt 3:2).

A Ježiš učil to isté. Ale tento pojem nenachádzame len v Novej zmluve. Vidíme to v celom Písme. Jeremiáš povedal, že ak ľud Izraela skutočne napraví svoje cesty (t. j. robiť pokánie) a ak bude konať spravodlivosť; neutláčať cudzinca, sirotu ani vdovu; a nepreleje nevinnú krv ani nebude nasledovať falošných bohov – čo všetko predstavuje obrat k Božiemu spôsobu konania – potom ich Boh nechá bývať v krajine, ktorú dal ich otcom, na veky vekov.

Ide o to, že na to, aby ľudia mohli prijať plnosť Božieho požehnania, je potrebné pokánie – skutky pokánia aké vyžaduje Boh, nie aké si domýšľa a vymýšľa hriešny človek.

Preto dnes počúvaj: Boh nás miluje nesmierne, ale musíme Ho dať na prvé miesto v našich životoch a hľadať Ježiša. Až keď to urobíme, Duch Boží sa k nám bude približovať čoraz bližšie a my budeme stále viac zakúšať Jeho slávu a Jeho potešenie.

Len v duchu Svätom sme partneri s Bohom. Boh robí svoju časť, ale my musíme urobiť svoju časť. Pokánie Božiemu požehnaniu predchádza.

„Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám“ (Jak 4:8).