Pravé Ty

Napríklad je tu niekto, kto je trojnásobným rodičom, oddaným manželom, úspešným lekárom, kapitánom svojho futbalového tímu, trénerom malého ligového tímu svojho syna, priateľom do svojho spoločenského kruhu, a ak to nestačí, je aj večné dieťa v očiach svojich rodičov. Jeho reakcia na danú situáciu do značnej miery závisí od jej sociálneho kontextu. Agresívny kapitán reaguje inak ako milujúci manžel. Jeho reakcia ako rodiča je odlišná od jeho reakcie ako priateľa. Profesionálny lekár je iný ako večné dieťa.

Často ho trápi otázka, kto som? Aká je moja vnútorná reakcia na danú situáciu? Túto otázku by sme si mali položiť všetci. Niekde pod rúchom, ktoré nosím, a rolami, ktoré hráme, sa skrýva skutočné ja, ako vyzerá?

Kto som? Niekde pod rúchom, ktoré nosím, a rolami, ktoré hrám, sa skrýva skutočné ja, ako vyzerá?

Presne toto povedal Boh Abrahámovi. “Choď do seba, zo svojej krajiny, svojho rodiska a domu svojho otca, do krajiny, ktorú ti ukážem.” Najprv dostal Abrahám pokyn, aby opustil svoju krajinu. Naše postavy sú formované klímou a atmosférou krajiny, v ktorej žijeme. Potom mu bolo povedané, aby opustil svoje rodisko. Naše postavy sú ďalej podmienené zvykmi, predstavami a kultúrou našich štvrtí. Nakoniec mu povedali, aby opustil dom svojich rodičov. Treťou a najkritickejšou formou nášho charakteru sú hodnoty a etika domova našich rodičov. Zážitky z mladosti a princípy, na ktorých sme boli vychovaní, sú hlboko vtlačené do našej psychiky. Sú to mocné sily, ktoré formujú človeka, ktorým sa máme stať. Napriek tomu Boh povedal Abrahámovi:

„Choď k sebe,“ zanechaj tieto vplyvy a nájdi sám seba. Opusti svoju krajinu, opusti svoje rodisko, opusti dom svojich rodičov a zisti, kto si.

Hľadanie Seba

Vydať sa na honbu za sebectvom znie pútavo, no je to aj zavádzajúce. Neocitneme sa tak, že sa zbavíme vplyvov našej mladosti alebo rolí, ktoré hráme ako dospelí. Skutočné ja nie je oddelené od rolí, ktoré hráš. Si rodič a si dieťa, si tréner a si manžel. Keď vstúpiš do týchto rolí, neoperuješ z mysle niekoho iného. Trik je držať sa toho, kým si, aj keď hráš svoju rolu, aby tvoja rola odrážala tvoju osobnosť, nie ju definovala.

To isté platí pre vplyvy našej mládeže. Nie je zlé nechať sa ovplyvňovať inými, nesprávne je len dovoliť takýmto vplyvom definovať, kto sme. Boh nepovedal Abrahámovi: „Odíď zo svojej krajiny“, čo by znamenalo zanechať vplyvy svojej mladosti. Boh povedal: „Choď do seba zo svojej krajiny“, čo znamená, že sa nájdeš v človeku, ktorý bol ovplyvnený tvojou krajinou. Zabráň tomu, aby ťa definoval vplyv tvojej krajiny. Namiesto toho si definuj, ako najlepšie využiť zvyky a hodnoty, ktoré si nasal vo svojej rodnej krajine.

Prijatie našej minulosti

Naše úlohy musia odrážať našu osobnosť, a nie ju definovať.

Úplné opustenie našej minulosti je nereálne. Nemôžeme vymazať zážitky našej mladosti; sú obsadením, v ktorom sú formované naše postavy. Nemôžeme pred nimi utiecť o nič viac než pred sebou samými. Nemôžeme zmeniť našu minulosť; môžeme sa stať jej väzňom, alebo ju môžeme použiť v službe svojmu pravému ja.

Napríklad v našej mladosti nás možno učili byť úhľadní a upratovať po sebe, ale príliš horlivý rodič mohol túto hodnotu preniesť až príliš silno a neúmyselne vytvoril nutkavého úhľadného šialenca.

Takíto ľudia, frustrovaní zo svojho obmedzujúceho nutkania a presvedčení, že ich túžba po upravenosti neodráža to, kým sú, ale kým ich chceli mať ich rodičia, často pracujú na vykorenení sklonu, ale táto stratégia nie je ani úspešná, ani múdra. Nemôžeme vykoreniť dlhý zakorenený sklon bez toho, aby sme nevykorenili časť nás samých. Lepšou stratégiou je prijať sklon k úhľadnosti a zároveň sa vymaniť z jeho brzdiaceho zveráku. Takto pripravíme našu minulosť do služieb našej skutočnej prirodzenosti bez toho, aby sme sa ňou nechali uväzniť.

Toto je význam slov „Choď do seba zo svojej krajiny, rodiska a rodičovského domu“. Nevyhadzuj všetko, čo si sa naučil v rodičovskom dome a všetko, čo si nazbieral vo svojom rodisku a krajine. Naopak, priveď tieto veci do služby, ktorá ti pomôže nájsť tvoj skutočný hlas.

Zachráň všetky pozitívne prvky svojej minulosti, aj keď sa zbavíš tých negatívnych.

Bod rovnováhy

Všetko, čo súvisí so službou Bohu, odráža naše najpravdivejšie a najhlbšie ja

Pri hľadaní svojho pravého ja musíme vždy pamätať na to, že zámerom Boha pri našom stvorení bolo, aby sme Mu mohli slúžiť. Všetko, čo súvisí so službou Bohu, teda odráža naše najpravdivejšie a najhlbšie ja. Preto Boh povedal Abrahámovi: „Choď do krajiny, ktorú ti ukážem.”

Svätá zem prispieva k svätému životnému štýlu; k štúdiu Božieho Slova a k dodržiavaniu Jeho prikázaní. Adam bol stvorený v Izraeli, pretože podstatou ľudstva je naša schopnosť slúžiť Bohu. Keď sa spojíme s Bohom skrze Jeho Slovo a naučíme sa Mu slúžiť Jeho prikázaniami, potom sme našli svoj pravý hlas a dávame výraz svojmu najpravdivejšiemu Ja.

“Krajinu, ktorú ti ukážem,” možno považovať za krajinu, ktorú ti ukážem. . . ty — ukážem ti, kto naozaj si. Časť nášho života, ktorá je spojená s Bohom, je tým, kým skutočne sme; je to náš východiskový bod a pravé ja. Všetko ostatné plynie z tohto kľúčového bodu.