Za Svetlo Národom

Dt 33:28-29: Izrael potom sám bude bývať v bezpečí; Jakubov prameň bude nad krajinou obilia a nového vína; aj Jeho nebesia budú kvapkať rosu. Šťastný si, Izrael; kto sa ti vyrovná, ó ľud spasený Pánom, štítom tvojej pomoci a mečom tvojej velebnosti! Tvoji nepriatelia sa ti budú podlizovať; a ty pošliapeš ich výšiny.

Mojžiš tu prorocky hovoril o národe pohanov, ktorý predstieral, že je spojencom ľudu Izraela, keď bol svedkom zázračného pádu Jericha.

Tieto verše zhŕňajú postoje, ktoré by sme si ako Veriaci mali pestovať vo vzťahu k zvyšku ľudstva.

Po prvé, musíme si uvedomiť, že v tomto svete máme jedinečný účel, ktorý nás odlišuje. Vo svojej podstate sme Veriaci, kvôli poslaniu, ktorým nás poveril Boh – nie kvôli čomukoľvek, čo o nás iní hovoria alebo nám robia.

S týmto sebavedomím potom môžeme pokračovať v pomoci zvyšku ľudstva realizovať jeho potenciál.

S úctou, ale pevne – osobným svedectvom Božej lásky v nás a oddanosti Bohu, a neskôr aj Slovom Boha im musíme pomôcť odstrániť akúkoľvek zvyškovú negativitu alebo nepriateľstvo voči Bohu. U všetkých sa to nepodarí, proroctvá hovoria za seba. Ale je našou povinnosťou vyrvať z ohňa tých, ktorí sa vyrvať dajú.

Až potom im môžeme ukázať, ako sa k nám pripojiť a priviesť svet k jeho konečnému naplneniu a premeniť ho na skutočný Boží domov.