Život v Minulosti

Boh im odpustil a nariadil Mojžišovi, aby pripravil dve náhradné tabule, na ktoré Boh znova vpíše desať prikázaní.

Dt 10:2: Boh povedal Mojžišovi: „Na druhú sadu tabúľ napíšem slová, ktoré boli na prvých tabuliach. . . . “

Mojžiš rozbil prvé dosky, keď videl, že Židia vyrobili zlaté teľa. Tieto rozbité tabule boli uložené v špeciálnej drevenej krabici, ktorú im Boh prikázal vziať so sebou vždy, keď pôjdu do boja.

Ale ako mohlo byť večné svedectvo, že Židia zhrešili vytvorením Zlatého teľaťa, nejakou pomocou – alebo nejakou zásluhou –, keď riskovali svoje životy v boji?

Mojžiš rozbil dosky, keď uvidel Zlaté teľa, pretože v tej chvíli sa stali bezcennými. Tóra „vyletela“ z dosiek a vrátila sa do Neba, čím z nich urobili dva „neživé“ kamene. Sám Boh ich skutočne vyrezal, ale teraz neboli ničím v porovnaní s tým, čím sa stali, keď do nich Boh vytesal desať prikázaní. Poučenie z rozbitých tabúľ je teda také, že by sme nikdy nemali byť spokojní so svojou vlastnou hodnotou; vždy by sme sa mali snažiť maximalizovať svoj potenciál.

Rovnaké poučenie platí aj dnes. Namiesto toho, aby sme sa uspokojili s minulými úspechmi, alebo minimalizovali svoju silu strachom, musíme sa neustále snažiť naplniť svoj osobný potenciál a naše Bohom dané poslanie, uvedomujúc si, že bez neho sme bez Života, a nič viac, než rozbitý kameň.