Ako zmýšľaš, človeče, Taký aj si

Prís 23,6-8: Nejedz chleba toho, kto má zlé oko (t.j.lakomca), ani netúž po jeho pochúťkach; Lebo ako kalkuluje vo svojej duši, taký je. „Jedz a pi“, povie ti, ale jeho srdce ti nežičí. Vyvrátiš sústo, ktoré si zjedol, a stratíš svoje príjmené slová.

Tento verš: „ako zmýšľa vo svojom srdci, taký aj je“ platí tak pre spravodlivých, ako aj pre zlých. Subjekt tohto verša je však zlý. Prvú polovicu verša môžeme preložiť modernejším spôsobom takto: „Ako kalkuluje vo svojej duši.“ Výraz „kalkulovať a počítať“ úplne mení význam slova „zmýšľa“, čím sa stáva ostrejším a výraznejším a implikuje prítomnosť klamstva, t.j. že daný človek zvažuje pravdepodobnosť istej schémy.

Vo všetkých troch veršoch Šalamún varuje pred vykorisťovateľmi, pred tými, ktorí sú “úhladenými vodcami” a ktorí ostatnými manipulujú pomocou osobného šarmu, alebo príjemných, hladkých slov. Boh nás učí, že aby sme sa dokázali pozerať na srdce a videli, čo v ňom naozaj je, ako hovorí príslovie: „Ako zmýšľa vo svojom srdci, takým aj je,“ musíme mať dostatok schopnosti rozlišovať.

Medzi učením a praxou je neoddeliteľné spojenie: Pravdu nemôžeme praktizovať, kým ju nie sme naučení. Niektoré veci pochytíme a naučíme sa z našej kultúry, pretože ľudia nerobia zle všetko; z času na čas narazia aj na veci, ktoré sú správne. Takže v Rim 2 píše Pavol o svedomí neobrátených. V istej kultúre môže byť len málo alebo veľa toho, čo je v súlade s Bohom a Jeho spôsobmi.

Takže, ako človek zmýšľa vo svojom srdci – tak, ako bol naučený myslieť -, taký aj v skutočnosti je. Náuka, lebo učenie, sa stáva dôležitou, pretože v rámci Božieho zámeru skutočne nemôžeme kráčať v ceste Bohu, kým nás On neučí pravde. Boh nám musí kŕmiť myseľ správnym poznaním, inak človek nedokáže žiť správnym spôsobom života. O toto Bohu ide a preto je náuka Božieho Slova taká dôležitá.

Boh teda hovorí: „Vychovávaj dieťa spôsobom, ktorým má žiť, a keď bude staré, neopustí ho“ (Prís 22:6). Tento verš neznamená, že dieťa urobí všetko správne, ale že dieťa svoj základný výcvik nikdy úplne neopustí. A ak ho rodičia začnú ohýbať správnym spôsobom, „tak ako sa vetvička ohýba, tak rastie strom“. Je to všeobecnosť, ale skutočná. Ľudia potrebujú Pravdu – Krista. Potrebujeme, aby boli doktríny zostavené správnym spôsobom, aby viedli správnym smerom – k Božiemu zámeru a k Bohu, t.j.Ježišovi Kristovi.

Materiál na premýšľanie, s ktorým človek pracuje, je preto veľmi dôležitý. Pretože vedomie, ktorú jeho myseľ (t.j.jeho srdce), asimiluje, bude tvoriť základ, z ktorého bude kalkulovať. Ak človeku chýba Pravda – Kristus, nebude schppný robiť správne rozhodnutia a ani správne konať. Posledný verš nám zjavuje katastrofálne následky v prípade neuposlúchnutia Boha ohľadom pravej náuky a spoločenstva s tými, ktorí iba kalkulujú.

Uvedom si, že trocha kvasu prekvasí celé cesto a z akého chleba človek je, taká bude aj jeho sila (viď 1Jn 4:6).