Bázeň pred Pánom

Lebo väčšina povolaných nemá a nezaujíma sa o pestovanie a rast bázne pred Pánom. Prístup k Nemu a spoločenstvo s ním, spojené s podriadením sa vo vzťahu, živia rastúci rešpekt voči Nemu a Jeho Ceste. Týmto Ho spoznávame a sme motivovaní opätovať Jeho láskyplnú úctu a duchovny rast aj prinášanie ovocia Bohu. Všimni si dôležitosť bázne pred Bohom pre náš úspech v Jeho zámere:

Prís 1,7: Bázeň pred Pánom je počiatkom poznania, ale blázni pohŕdajú múdrosťou a poučením.
Prís 9,10: Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom a poznanie Svätého je rozumnosť.
Jób 28,20.28: Odkiaľ teda pochádza múdrosť? A kde je miesto porozumenia? . . . Hľa, bázeň pred Pánom je múdrosť a odstúpiť od zlého je rozumnosť.

Biblická bázeň pred Bohom prechádza škálou od nesmelej úcty cez hlbokú, neustálu a zbožnú bázeň až po číru hrôzu – teror, ktorý spôsobuje husiu kožu, vstávanie vlasy, hrdlo vydáva krik, krútenie čriev, neschopnosť pohnúť sa, alebo omdletie či zrútenie sa, plaziac sa po zemi v márnom pokuse zmiznúť, ako vidíme u Izaiáša. Strach môže byť aj mimoriadne účinným motivátorom. Mnohí z nás videli, počuli alebo zažili niečo také desivé, že sa v nich ozvala reakcia „bojuj alebo uteč“.

Bázeň a strach sú však úplne odlišné veci. Hoci aj strach motivuje, jeho cieľom je predovšetkým paralyzovať, aby sme nerobili nič iné, len sa prevalili do fetálnej polohy. Vo vzťahu k Bohu je najjemnejším a najväčším problémom sebaklamu to, že z dôvodu, že Boha nemôžeme doslova vidieť, nemáme pocit, že by sme sa Ho mali báť, alebo že by sme sa o Neho mali bezprostredne zaujímať. Táto telesnosť sa mnohým stane osudnou. V tej nie je bázeň pred Bohom, ani strach z Boha. Preto v Písme čítame:

Ž 34,11-14: Poďte, deti, počúvajte ma, naučím vás bázni pred Pánom. Aký je to človek, ktorý túži po živote a miluje mnohé dni, aby mohol vidieť dobro? Zdržuj svoj jazyk od zlého a svoje pery od reči podvodnej. Zanechaj zlo a rob dobro; hľadaj pokoj a usiluj sa oň.

Dávid tu uvádza zaujímavú pravdu o bázni pred Bohom. Bázni pred Pánom sa musíme naučiť, lebo ona nie je niečím, čo nám je dané od prírody. Dokazuje to správanie všetkých, ktorí žili od Adama a Evy. Apoštol Pavol vo svojom liste zasa dokazuje, čo platí dnes rovnako ako v minulosti: „Pred ich očami nieto bázne Božej.“ Dôvod, prečo sa bázni pred Bohom musíme učiť, sa stáva zrejmým, keď pochopíme, že bázeň pred Bohom vzniká a rastie LEN ZO VZŤAHU človeka k Bohu.

Vzťah začína Božím povolaním. Predtým sme možno úprimne verili, že Boh existuje, ale určite sme Ho nepoznali. Rešpekt medzi dvoma stranami nemôže existovať– najmä nie kvalita úcty, ktorú si Boh želá – keď sa dvaja navzájom ani nepoznajú. Vedieť o niekom je úplne iné ako poznať ho. To platí predovšetkým o Bohu, keďže svet o Ňom a Jeho prichádzajúcom Kráľovstve zaplavili dezinformácie. Dávid to vo verši podporuje: “Ó, skúste a presvedčte sa, že Pán je dobrý; šťastný človek, ktorý sa ukrýva v Ňom.” Dávid nás nabáda, aby sme zažili vzťah s Ním, lebo len vtedy spoznáme, že je naozaj dobrý.

A v ďalších veršoch Dávid dodáva: “Aký je to človek, ktorý túži po živote a miluje mnohé dni, aby mohol vidieť dobro? Zdržuj svoj jazyk od zlého a svoje pery od reči podvodnej.” Nabáda nás, aby sme pochopili, že bázeň pred Pánom rastie s tým, ako sa vzťah rozvíja. Vzťah sa rozvíja, keď sa začneme o Boha zaujímať. aby sme o Ňom viac nešírili lži a nezmysly, keď sa Mu postupne podriaďujeme a prispôsobujeme sa Jeho spôsobu života. Až keď to ROBÍME, začíname spoznávať, aké by to bolo stráviť večnosť s Ním, ako Jeho spoločník v manželstve.

Túžba potešiť Ho, nesklamať Ho a usilovať sa o ochranu rastu vzťahu tak doslova rastie z počiatočného skľúčeného seba-záujmu o zachovanie svojho života, až po úctivý obdiv Jeho veľkej dobroty a horlivú túžbu zachovať a oslavovať Jeho Meno v čoraz dôvernejšom vzťahu. A zrazu zistíš, že si stratený v Ňom a na svoje ja si už ani nespomenieš. Tu môžeme pochopiť, ako tento vzťah motivuje všetko, čo Boží vyvolení robia so svojím životom a časom. A ak to začneme robiť, bude nás to poháňať a usmerňovať v tom, ako budeme v živote konať. Ak si niekoho skutočne vážime, zo všetkých síl sa mu snažíme poskytnúť tú najlepšiu možnú kvalitu vo všetkom, čo pre neho robíme, však?

Boh je hoden našej úcty oveľa, oveľa viac, než hocaká iná bytosť.