Boh v Minulosti Odpovedal na Národné Dni Modlitieb

„Boh je naše útočisko a sila,“ citoval prezident Trump z Žalm 46:1, „veľmi prítomná pomoc v ťažkostiach.“

Keď Američania čelia ťažkostiam, sledujú tradíciu stretávania sa a volania k Bohu. Už v 16.storočí si americké spoločenstvá každý rok na jar tradične udržiavali svoj osobitný deň pôstu, presne tak, ako každoročne dodržiavajú deň vďakyvzdania (Náboženstvo a kontinentálny kongres, 1774 – 1789). Národné dni modlitieb v Amerike siahajú do 12.júna 1775, za začiatok Americkej revolučnej vojny, keď kontinentálny kongres vyhlásil: „Kongres … vzhľadom na súčasný kritický, alarmujúci a katastrofálny stav … dôrazne odporúča tento štvrtok 20.júla, aby ho obyvatelia všetkých anglických kolónií na tomto kontinente dodržiavali ako Deň Pokánia verejnosti, Pôstu a Modlitby, aby sme mohli s jednotnými srdciami a jednohlasne, bezvýhradne vyznávať a odsudzovať naše mnohé hriechy a obetovať naše spoločné prosby vše-múdremu, ​​všemocnému a milosrdnému Vládcovi všetkých udalostí, pokorne Ho prosiac, aby odpustil naše neprávosti.“

Rodiace sa kolónie pokračovali a získali tak zázračné víťazstvo vo vojne za nezávislosť proti najväčšej ríši na svete. Amerika sa narodila ako republika zázrakov.

Prezident George Washington to pochopil. Vo svojom inauguračnom príhovore 30.apríla 1789 uviedol: „Bolo by osobitne nevhodné vynechať v tomto prvom oficiálnom akte moje vrúcne prosby adresované tejto Všemohúcej Bytosti, ktorá vládne vesmíru a ktorá predsedá v radách národov, a ktorého prezieravá pomoc dokážu pomôcť každej ľudskej chybe, ktorého Jeho požehnanie môže posvätiť slobodu a šťastie občanov Spojených štátov, vládu zriadenú na tieto základné účely a môže uschopniť každý nástroj použitý v jeho správe, pre úspech funkcie pridelenej jeho autorite.“

Druhý americký prezident John Adams vyhlásil Národný deň pokory, vďakyvzdania, pôstu a modlitby v rokoch 1798 a 1799. Takmer každý ďalší prezident odvtedy vydal vyhlásenie o vďakyvzdaní a/alebo modlitbe (Náboženský a kontinentálny kongres).

Počas občianskej vojny vyhlásil prezident Abrahám Lincoln 30.apríla 1863 za deň národnej modlitby. Pri tejto a iných príležitostiach otvorene uznal, že Boh dopustil kliatby na Ameriku za mnohé jej hriechy, vrátane otroctva. Vyzval Američanov, aby sa kajali: „Boli sme príjemcami najvyberanejšej štedrosti neba; mnoho rokov sme boli zachovaní v mieri a prosperite; rástli sme v počtoch, bohatstve a moci, ako žiadny iný národ nikdy nerástol. Ale zabudli sme na Boha. Zabudli sme na láskavú ruku, ktorá nás zachovala v mieri, znásobila a obohatila a posilnila, a márne sme si v podvádzaní našich sŕdc mysleli, že všetky tieto požehnania boli vytvorené našou vlastnou, vyššou múdrosťou a schopnosťou. Pod vplyvom nerušeného úspechu sme sa stali príliš sebestačnými na to, aby sme cítili potrebu vykúpenia a zachovania milosti, príliš pyšní na to, aby sme sa modlili k Bohu, ktorý nás stvoril. Preto nás vyzýva, aby sme sa pokorili pred urazenou Mocou, vyznali naše národné hriechy a modlili sa za milosrdenstvo a odpustenie.“

O niekoľko mesiacov neskôr zvíťazila únia v bitke pri Gettysburgu, čím zvrátila chod vojny.

Počas prvej svetovej vojny prezident Woodrow Wilson vyhlásil 30.mája 1918 za deň modlitby. Nemecká ríša takmer prelomila spojenecké línie. Rusko práve ukončilo vojnu a do západnej Európy prúdili nemecké posily. Parížu hrozilo nebezpečenstvo pádu. Prezident napísal: „Ja, Woodrow Wilson, prezident Spojených štátov amerických, týmto vyhlasujem štvrtok 30.mája za deň, ktorý už bol plný posvätných a povzbudzujúcich spomienok, deň verejného pokorenia sa, modlitby a pôstu a nabádam mojich spoluobčanov všetkých vier a vyznaní, aby sa v ten deň zhromaždili na svojich niekoľkých bohoslužbách a tam, ako aj vo svojich domovoch, aby sa modlili k Všemohúcemu Bohu, aby On odpustil naše hriechy a nedostatky ľudu a očistil naše srdcia aby sme videli a milovali pravdu, prijímali a bránili všetky veci, ktoré sú spravodlivé a správne, a sledovali iba oné spravodlivé činy a súdy, ktoré sú v súlade s Jeho vôľou.“

Hneď nasledujúci deň po modlitbe začal námorný zbor Spojených štátov svoje prvé veľké zapojenie do vojny v Belleau Wood. Stalo sa niečo zázračné: Američania získali ohromujúce víťazstvo nad Nemcami a zabránili spojencom prehrať vojnu.

Podobné zázraky sa stali pre Britániu stali počas druhej svetovej vojny. 26.mája 1940 bol v Británii zvolaný deň modlitby, keď uviaznuté britské expedičné sily čelili zničeniu nacistickou vojnovou mašinériou na plážach Dunkirku. Kráľ George VI. vysielal v národnom rádiu a vyzýval Britov, aby nielen prosili o božskú pomoc, ale aby sa v duchu pokánia obrátili späť k Bohu. V období od 26. mája do 4.júna nemeckú LuftWaffe zasiahla búrka, nemecká armáda sa nevysvetliteľne zastavila, anglický kanál sa upokojil a zachránilo sa 340 000 vojakov spojeneckých vojsk.

Spoločné uznesenie kongresu z roku 1952, podpísané prezidentom Harrym Trumanom, natrvalo ustanovilo každoročný Národný deň modlitieb. Od roku 1988 sa koná prvý štvrtok v máji.

Ale v sezóne hurikánov 2017 mal prezident Trump dôvod zvolať osobitný deň modlitby 3. septembra. Keď prišiel ten deň (nedeľa), v celej Amerike sa konali náboženské aktivity. Prezident a jeho manželka sa zúčastnili bohoslužby, rovnako ako guvernér Texasu Greg Abbott. Cirkvi po celej Amerike slúžili omše za obete a tisíce Američanov sa zišli, aby sa modlili.

Ale namiesto zázraku zažila Amerika ďalšiu katastrofu.

Dňa 6. septembra hurikán Irma prešiel cez Karibik, spustošil Barbudu a iné karibské ostrovy a zasiahol Floridu. Potom hurikán Maria zničil Portoriko a americké Panenské ostrovy. Harvey, Irma a Maria stáli viac než 100 amerických životov a niečo medzi 100 až 300 miliárd dolárov na škodách, okrem strát na životoch a deštrukcii na iných karibských ostrovoch.

Boh na tieto modlitby, žehnať Ameriku, neodpovedal. Spôsobil alebo povolil viac hurikánov.

Ak porovnáte vyhlásenie prezidenta Trumpa s inými národnými hlásaniami modlitby, je tu jeden výrazný rozdiel. Ten sa scvrkáva na jedno slovo: pokánie.

Vo všetkých prípadoch, keď Boh dramaticky zareagoval na dni modlitby a zázračne zasiahol, americkí vodcovia nielen vyzvali svojich občanov, aby sa modlili a prosili Boha, aby zasiahol, ale aby sa postili a činili pokánie.

Predchodcovia prezidenta Trumpa by povedali, že rekordné zničenie bolo dôsledkom národného hriechu; Prezident Trump sa zmienil iba o „dôsledkoch tejto hroznej búrky“.

Vyhlásenie prezidenta Trumpa nespomínalo pokánie z hriechu, neuznávalo, že hurikán Harvey bol trestom od Boha, nespomenulo výzvu pre Američanov, aby sa odvrátili od svojich zlých spôsobov. Prezident vo svojom úvodnom príhovore uviedol, že Amerika je „spravodlivý ľud a spravodlivá verejnosť“.

Dokonca aj keď katastrofa už zasiahla a objavili sa ďalšie katastrofy, prezident odmietol povedať Američanom, aby činili pokánie zo svojich hriechov, a to aj pri vyhlásení národného dňa modlitby.

V čase krízy ľudia začnú hovoriť o hľadaní Boha. Ale aj keď trpia, nechcú pripustiť, že zhrešili a musia zmeniť svoje presvedčenia a skutky.

Aj keď Boh možno nereaguje na americký Národný deň modlitieb, odpovie na individuálne srdečné modlitby pokánia. Možno už aj odpvedal na osobné modlitby tých, ktorí tieto nedávne tragédie zažili, ak boli ochotní odvrátiť sa od hriechu a poslúchať Ho.

(Preložené s povolením internetových novín The Trumpet)