Dokonca aj spravodliví ľudia môžu robiť pokánie

Keď sa pohanskí Kanaánčania dopočuli, že ich Židia plánujú vyhnať z krajiny, ukryli svoje vzácne bohatstvo v múroch svojich domovov v nádeji, že sa k nim nakoniec vrátia. Tým, že Boh spôsobil vypuknutie tzara’atu na dom, prinútil niektorých vo svojom ľude zbúrať jeho múr a odhaliť tento skrytý poklad.

Lv 14:34: Na dom umiestnim znak malomocenstva.

Úprimné pokánie nás povyšuje na stupne Božského vedomia, ktoré by sme inak nemohli dosiahnuť. Keďže malomocenstvo zasiahlo konkrétne ľudí, ktorí zdanlivo nemali prečo činiť pokánie, umožnil aj týmto ľuďom dosiahnuť blízkosť k Bohu, ktorá je zvyčajne vyhradená pre ľudí, ktorí sa kajali za nejaký priestupok.

Hoci to platilo o tzara’at vo všeobecnosti, najzreteľnejšie to bolo vidieť v domoch postihnutých, kde bol taký človek otvorene odmenený tým, že náhle získal svetské bohatstvo skryté v jeho múroch. Tento fyzický neočakávaný prírastok odzrkadľoval duchovný príval, ktorý človek získal: jeho novoobjavenú blízkosť k Bohu.

Takto by sme sa mali pozerať na každé zjavné nešťastie alebo zdanlivý neúspech v živote. Je to Boží spôsob, ako nás povýšiť na úroveň vzťahu s Ním, ktorú by sme sami nedokázali dosiahnuť.

Dôležité je tento čas využiť, nie ním plytvať. Inak sa malomocenstvo zažerie do hĺbky a zničí úplne všetko, vrátane nás.