Kresťan je povinný konať Božie skutky

Celé je to vlastne veľmi jednoduché. Žiaden z našich skutkov, ani ich množstvo, nás nemôže ospravedlniť pred Bohom. Ospravedlnení sme vierou v Kristovu krv zmierenia, ktorpú dokazujeme poslúchnutím troch krokov znovuzrodenia. Od tej chvíle sú však pre našu svätosť absolútne nevyhnutné aj viera, aj skutky. A to až do tej miery, že od nich závisí nielen odmena človeka, ale aj samotná spása. Odmení Boh toho, kto nerobí, čo nám Boh prikázal? Dá Boh spásu tomu, kto koná zlé skutky? Nie, lebo takýto človek je úplne mimo, nehodí sa pre večný život v Božom Kráľovstve.

Alebo, môžeme povedať, že sme už na Boží obraz, keď sme len zákonne zbavení hriechu? Rozhodne nie! Akokoľvek je to skvelé, nie je to koniec Božieho tvorivého procesu. Boží zámer nie je nás iba zachrániť. Jeho účel je oveľa väčší.

Hebr 12,14: Usilujte sa o pokoj so všetkými Synmi Človeka a o svätosť, bez ktorej nikto neuvidí Pána.

Apoštol Pavol nás vyzýva, aby sme sa „usilovali o pokoj… a svätosť“. Úsilie o čokoľvek si vyžaduje vynaloženie energie; je to často veľmi ťažká práca. Usilovať sa o svätosť je obzvlášť silne proti jadru telesnej prirodzenosti znepriatelenej Bohu, ktorá v nás sídli, proti onomu pozostatku nasledovania cesty tohto sveta.

Ďalej Pavol dodáva, že sa musíme snažiť o svätosť, pretože „bez nej nikto neuvidí Pána“. Je pravda, že kým sme ospravedlnení, sme aj posvätení. Byť oddelený je aspektom svätosti. Ak je niekto skutočne posvätený a posväcovaný, prejaví sa to vo zvyčajnom rešpekte k Božiemu Zákonu, najmä k Desatoru. A to aj napriek výmyslom a falošným argumentom, ktoré sa snažia ľudí oklamať, že Boží Zákon nemusí byť pre spásu zachovávaný. Tieto argumenty sú špecificky zamerané na popretie Kresťanskej zodpovednosti za odmietanie pohanských tradícií a sviatkov, dodržiavanie Sabatu, a poslušnosť príkazu byť znovuzrodený napriek tomu, že Ježiš aj Jeho apoštoli zachovávajú všetky požiadavky Božieho Zákona ako príklad pre všetkých. A samotný Sabat dodržiavajú novým spôsobom, ktorý Boh prorokoval pre čas Nového Zákona.

Zodpovednosť za úsilie o svätosť však zostáva, pretože Boh chce, aby naša svätosť nebola statickým stavom, ale dynamickou, živou, praktickou a fungujúcou súčasťou nášho charakteru. Tento atribút charakteru sa buduje skúsenosťou AŽ po tom, čo nám je umožnený prístup k Otcovi – až keď sme znovuzrodení. Musíme sa o tento atribút usilovať a budovať ho prostredníctvom spolupráce s Kristom a kvôli Nemu, nášmu Pánovi a Spasiteľovi.

Existuje na to množstvo motivácií. Prvá a nie je žiadnou záhadou, je preto, že Ho milujeme. Ježiš hovorí: “Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázania.” Ďalšia motivácia pramení z priateľstva. Ježiš vysvetľuje: „Vy ste moji priatelia, ak robíte všetko, čokoľvek vám prikazujem.“ Si priateľom Ježiša a robíš, čo ti On prikazuje?

Chceme sa páčiť Bohu? Ježiš v Jánovi poznamenáva: “Vždy robím to, čo sa páči Jemu.” Chceš byť v Božom Kráľovstve natoľko, aby si kráčal Jeho životnou Cestou úplne bez ohľadu na to, čo od teba Boh bude požadovať? A vieš, čo sú to Božie skutky? Vieš, aké skutky pripravil Boh konkrétne pre teba, aby si ich konal? Lebo Jozue aj Kaleb, aj mnohí ďalší, presne to na ceste do Zasľúbenej zeme robili. Ježiš vyhlasuje: “Dokončil som dielo, ktoré si mi Ty dal vykonať.” Ježiš nedokončil to, pre čo sa rozhodol sám, ani to, čo mu prikázal iný človek. Plnil Božiu – Otcovu vôľu – zaplatil obrovskú cenu za našu slobodu.

Je nám daný príkaz, aby sme sa bez prestania modlili a za každých okolností boli vďační, pretože oboje je súčasťou Božej vôle. Okrem toho, je nám daný príkaz študovať  Božie Slovo, aby „sme sa predstavili Bohu ako osvedčený robotník, ktorý sa nemusí hanbiť“. Všetko toto je práca, ktorá je prirodzená pre každého, kto si Boha váži za to, čo urobil aj za všetko, čo nám tak štedro a dobrovoľne dáva a poskytuje.

Chceme svedčiť o Bohu a vzdávať Mu slávu skutkami lásky podľa Jeho vôle a príkladu? Lebo práve to je to, čo robili všetci hrdinovia viery v Hebr 11? Podľa Hebrejom 12:1 títo svätí dnes tvoria veľký oblak svedkov. Ábelovo dielo viery stále hovorí; Noemovo svedectvo odsúdilo svet a Abrahámova viera ho hnala hľadať „mesto… ktorého Architektom a Staviteľom je Boh“. Písmo potom vyhlasuje, že všetci spomínaní v 11.kapitole, získali dobré svedectvo prostredníctvom viery – konali v súlade s vierou, nie podľa vlastných predstáv ani svojvoľnosti.

Pracovali rôznymi spôsobmi a budú v Božom Kráľovstve. Nepochybne Boh zahrnul do svojej Knihy svedectvo  žiarivých príkladov ich skutkov, aby nás ich životy podnietili, aby sme v tých našich robili to isté aj my.