Manžela mi vybral Boh

8 DECEMBRA 2019
Všetko sa začalo úplne prvým stretnutím s Ježišom v mojom živote, ktoré som nepochopila a nebol tu ani nik, kto by mi čosi duchovné vysvetlil. Po ňom prišlo manželstvo – zvonka opatrené pečiatkou farského úradu, znútra presným opakom Božej vôle. A ani nie rok na to prišiel syn a po ňom nasledoval rozvod.

Otrasenú ako osiku po krupobití, doráňanú, ale aj čerstvo novo-obrátenú znútra, ma Pán povolal do spoločenstva, o ktorom mi povedal, že mi ho dočasne dáva ako mojú novú rodinu. A neprešli ani tri mesiace a dostávam prvé prisľúbenie Pána pre môj život a to skrze Iz 62. Po prečítaní štvrtého a piateho verša ostávam ako prikovaná a nemôžem uveriť vlastným očiam: potom, čo som si prešla skutočné peklo rozvodu, mi Pán dáva prisľúbenie manžela. Nasleduje panika a nasledujúce dva týždne som sa nedokázala ani modliť. Bibliu som sa dokonca bála vziať do ruky, len aby som Pána nepočula hovoriť o prisľúbení, ktoré mne – vďaka hĺbke a povahe mojích ešte nezacelených, vnútorných rán – pripadalo skôr ako trest. Jednoducho som nebola schopná Písmo ani len čítať, nieto ho ešte prijať a už vôbec som nebola schopná chcieť manžela, ani o ňom vôbec čosi počuť. Napriek tomu, v akej situácii som sa vnútorne nachádzala, mi ho Pán vo svojom čase dal.

Po dvoch týždňoch tohto doslovného vyhýbania sa Božej blízkosti, som počula jasný hlas Pána: „Prestaň sa skrývať! Naozaj si myslíš, že ti dám muža, akého nechceš? Či si ja volím ako ty? A všimla si si, že tvoj syn potrebuje mužský vzor? Prestaň byť sebecká!“ Ostala som zarazená a zahanbená. Prvýkrát v živote si uvedomujem, že si o Pánovi myslím zlé, keď Mu nedôverujem, že by mi dal dobrého manžela. A že som – áno – sebecká. Lebo vo svojej bolesti som zabudla, že je tu aj môj malý syn, ktorému sa Boh rozhodol poslať mužský vzor. Uvažovanie o tom prerušil Pán: „Požehnanie, ktoré dávam tebe, dávam aj tvojmu synovi.“ A je rozhodnuté. Pán vyhral. Moja „vnútorná sebaobrana“ a nedôvera voči Jeho láske padá ako domček z karát a ja sa úplne vzdávam a vydávam Jeho milosti, ale so žiadnou živou dušou o tom nehovorím. Asi rok na to mi Pán  povedal: „Obnov súd a ja ťa vyvediem!“ Nasledujúce týždne trávim premýšľaním, o čom to Pán hovorí. Keďže vôbec netuším, čo odo mňa žiada, lebo nemám ani páru o realite cirkevnej anulácie, hovorím mu: „Pane, chceš aby som šla na súd a požiadla sudcu, aby zrušil rozvod?“ Trvalo mi celé dva roky (!), kým ma Pán privedie k porozumeniu Jeho slov doslova ako sliepku ku zrnu. Stojac v tom čase v rade na spoveď, trávim čas sledovaním nástenky na stene. Oči sa mi zastavia na obrovskom nápise: Podmienky anulácie cirkevného manželstva. Hľadím na to ako hus do piva, keď v tom počujem Pánov hlas: „Obnov súd a ja ťa vyvediem!“ Až vtedy mi došlo! A netrvalo ani rok, a presne na vianoce dostávam od biskupa dekrét, ktorým je ono manželstvo anulované a ja som slobodná a môžem sa znova vydať. Pán dokonale splnil, čo povedal: vyviedol ma z omylu, do ktorého som sa sama dostala.

Najbližších dvanásť rokov prežívam nebo na zemi, napriek tomu, že fakt, že ma Boh oslobodil od toho, čo nebola Jeho vôľa, je tŕňom v oku nielen u mojich veriacich blížnych, ale aj niektorých kňazov. Ale hoci mnohí na mňa hádžu ťažké súdy, kliatby, obvinenia, osočovanie, odmietanie, závisť a všetko iné, vďačná slúžim Pánovi a prechádzam školou Jeho Slova kde a kedykoľvek môžem. Len o tom, čo mi prisľúbil, mlčím.

Tých dvanásť rokov bol neuveriteľne bohatý a plodný čas. Potom, čo som prijala Pánovo prisľúbenie a prestala sa mu brániť, začalo sa nielen uzdravovanie rán, ale aj úžasná škola Ducha Svätého na tému: Príprava nevesty. Pán ma celé tie roky učil kto naozaj som, akú ma chce mať On sám a prečo, a čo je pre vzťah s mužom v zmluvnom spojení s Pánom naozaj dôležité a podstatné. Jednou z prvých otázok, ktoré mi počas tých rokov položil bolo: „Dokážeš si ho predstaviť šťastného s inou osobou?“ Priznám sa, že táto otázka ma zaskočila a asi týždeň som prežívala boj so svojím „sebeckým ja“. Ale nakoniec som sa prinútila predstaviť si, že sa naozaj rozhoduje pre inú. A pochopila som: Ak je naša láska k človeku naozaj pravou, bude rešpektovať aj také rozhodnutie, ktoré bolí, a bude želať šťastie milovanému, hoci s inou. Až vtedy je srdce v láske naozaj slobodné. Veď aj Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna; aby každý, kto v neho verí, mal večný život.

A potom prišla ďalšia otázka od Pána: „A čo v tebe príjme tvoj manžel? Čo mu do života ponúkaš ty?“ Táto otázka ma ohromila a nastavila mi obrovské, ale nádherné zrkadlo nielen ako človeku, ale hlavne môjmu vnútornému ja, vo vzťahu k zdieľaniu seba samej s iným, a to aj duchovným spôsobom. Duch Svätý ma učil nádherným spôsbom nielen veci o manželstve a vzťahu, ale aj o mne samej. Okrem mnohého iného som pochopila, aké dôležité je pre manželstvo poznať a nebáť sa seba samej.

V tom čase ku mne Pán často prehováral nádherným spôsobom skrze Zjv 19,6-8: … a jeho nevesta sa pripravila. A smela sa obliecť do čistého, skvúceho kmentu; ten kment sú spravodlivé skutky svätých.“ Pochopila som: Najprv je tu duchovná príprava nevesty, až potom – a všimni si dobre – dovolenie Pána, obliecť si čistý kment – svadobný šat – spravodlivé skutky.

Potom mi Duch Svätý ukázal, čo mi nik predtým nikdy neukázal, keď mi povedal: „V tvojom manželovi ti dávam svoje vlastné srdce!“ Nikdy v živote som takú pokoru, úctu a vážnosť prijatia človeka za svoje druhé „ja“ nezažila, ani o nej nepočula. Pán mi vôbec nepovedal, že mi dáva dokonalého človeka, ale že mi dáva svoje vlastné srdce. A ver mi, v tomto Pánovom prisľúbení bolo nepredstaviteľne viac, než len reálny manžel. Moje srdce bolo týmto Jeho zjavením úplne preniknuté. Koľko lásky, úcty, pokory a rešpektu a zároveň slobody! A čím častejšie mi toto slovo pripomínal, tým viac a hlbšie mi dával poznať, aké dôležité je, aby sa nevesta na sobáš pripravila znútra a nie zvonka. A že tou prípravou je skutočné otvorenie sa prijatiu Jeho srdca a spojenia s Ním osobne.

Blíži sa dvanásty rok mojej slobody a Pán mi stále častejšie pripomína prisľúbenie manžela. Vôbec neprotestujem, len Ho prosím, aby strážil moje vnútro a za nič na svete mi nedovolil zopakovať predošlé chyby. Krátko na to si už so svojím budúcim manželom píšem a žiadam Pána o prvý znak, že toto je naozaj Jeho prisľúbenie. Aby som si bola istá, že toto je muž podľa Božej vôle a že moje poznanie nebude „zdeformované predstavami, názormi, emóciami a kadejakými prejavmi ľudskej slabosti“, hovorím o celej veci jedine s Pánom. Ako znak, že je tento muž naozaj Pánova vôľa pre mňa, žiadam 3 rozličné, ale vždy IBA biblické znaky. Potom, čo som dostala aj posledný, sa s budúcim manželom vidím prvýkrát naživo a onedlho sme už aj so synom presťahovaní do novej krajiny.

Zuzana

Najnovšie príspevky