Na čo vlastne čakáš?

21 APRÍLA 2020
Kde by sme dnes boli, keby Abráham v Ure starostlivo zvažoval výhody a nevýhody Božieho pozvania a rozhodol sa, že radšej využije svoje lekárske a sociálne zabezpečenie, štyri týždne platenej dovolenky a svoj dôchodkový plán?

A čo by sa stalo, keby Mojžiš počúvol radu svojej matky „nikdy sa nehrať so zápalkami“ a žil by opatrne a obozretne, aby sa vyhol všetkým horiacim kríkom? Ani Evanjelium by sme nemali, ak by Pavol dospel k záveru, že život farizeja, hoci nie vo všetkom, o čom človek sníva, bol aspoň predvídateľný a určite stabilnejší ako nasledovanie Hlasu, ktorý počul na ceste v Damasku. Koniec koncov, ľudia stále počujú hlasy, ale len zriedka skutočne vedia, či je to hlas Boha, alebo len ich bujná predstavivosť. A kde by sme boli, keby Ježiš nebol divoký a vášnivý a romantický až do špiku? Zamysli sa nad tým: keby Boh na seba nevzal také obrovské riziko, aké vzal, vôbec by sme tu neboli.

Väčšina ľudí stravuje drvivú väčšinu svojej životnej energie a sily snahou eliminovať riziká alebo ich stlmiť do prijateľnejšej podoby. Ich deti počujú „nie“ oveľa viac, ako počujú „áno“; ich zamestnanci sa cítia zotročení a ich manželky sú zotročené rovnako. Ak takto človek žije, ak zmýšľa, že sa mu podarilo zaistiť si život pred všetkými rizikami, skončí v ulite sebaobrany a celý čas sa pritom čuduje, prečo sa dusí. Ak jeho plán nefunguje, zlorečí Bohu, zdvojnásobí svoje úsilie a zdvojnásobí aj výšku svojho krvného tlaku. Keď sa pozrieš na štruktúru falošnej sebestačosti, ktorú si človek vytvára sám, tá sa vždy točí len okolo dvoch tém: zmocniť sa nejakého druhu kompetencií a odmietnuť všetko, čo sa nedá ovládať. A Boh sa naozaj ovládať, ani kontrolovať nedá. Ako hovorí David Whyte, „Cena našej vitality je súčtom všetkých našich strachov.“

Chýba ti životná energia a kreativita? Teraz vieš, prečo a vieš, že ak sa svojho sebeckého ja a jeho klamlivých štruktúr sebestačnosti zriekneš, bude skrze teba môcť prúdiť životadarná a nevyčerpateľná energia Svätého Ducha.

Najnovšie príspevky