Našepkávač

Pred pár dňami sa pred naším oknom – v istom zmysle – už tetíkrát zjavilo mačiatko. Kocúrik, ktorý nie je náš – my žiadne domáce zvieratá nevlastníme. Patrí Bohu. My sme mu len predtým už trikrát pomohli a nazvali sme ho Yuki.

Tentokrát si nás našlo znova. Len dva dni potom, čo bolo prepustené na slobodu sa k nám vrátilo skrvavené, pocikané a zadné labky vláčiac za sebou, neschopné postaviť sa, snažilo sa dostať cez záhradu, miaukajúc o pomoc. Ujali sme sa ho a hneď ako sa dalo, sme ho vzali k veterinárovi. Tam dostalo dve injekcie a doplnkovú výživu s tým, že bolo napadnuté parazitom, ktorý sa mu zahryzol do čriev a poškodil mu aj anus. Našťastie bolo odčervené, takže až také zlé to nebolo.

Nasledovali denné návštevy zverolekára a každý deň dostal malý šarmantný kocúrik Yuki svoje 2 injekcie. Na tretí deň ma v aute prepadol našepkávač otázkou: “A to teraz bude vyhadzovať peniaze za injekcie pre mača, ktoré neikomu nepatrí?” Rozlíšiac tento hadí sykot som povedala: “A nebol to Boh, kto mi ich požehnal? A nebol to Boh, kto mi prikázal “Staraj sa a stráž Moje stvorenie?”

Ako sa hovorí: “Keď dal Boh vtáčka, dá aj kriačka.”

Na druhý a ani tretí deň zverolekár nič nepýtal. Ale na moju otázku “koľko som dlžná” odpovedal, že to uhradím až v posledný deň, keď bude Yuki v poriadku.

Dnes to bol štvrý deň injekcií. Keď som sa lekára opýtala, koľko sme dosiaľ dlžní, lebo dosiaľ pracoval, ale za svoju prácu ešte nič nevzal, povedal sumu, ktorá je ozaj zanedbateľná. Boh je úžasný a naozaj pomáha každému svojmu stvoreniu.

Otázka je: Uvedomuje si človek, kto mu našepkáva, keď starostlivosť o Božie stvorenie odmieta?