Nie sme sami

Keď sa vrátili do Egypta, Jozef sa naďalej staral o svoju rodinu. Pred vlastnou smrťou Jozef rodine pripomenul Boží sľub, že vráti ich potomkov do izraelskej krajiny.

Gn 50:26: Jozef zomrel a bol uložený v rakve v Egypte.

Naši patriarchovia a matriarchovia sa počas svojho života držali Boha a Jeho plánu stvorenia. Neboli teda ovplyvnení utajovaním Boha v našom svete. Hoci je naše vedomie Boha oveľa nižšie, predsa len sme zdedili časť ich schopnosti povzniesť sa nad obmedzenia tohto sveta. To je to, čo nám umožňuje naplniť Božie poslanie opísané v ďalšej knihe Biblie, Exodus. V Knihe Exodus uvidíme, ako židovský ľud prijme Zmluvu s Bohom a začne budovať domov pre Boha v tomto svete.

Aby nám poskytli túto inšpiráciu, aj naši predkovia museli žiť v podobnom štáte ako v exile. Stalo sa to, keď Jakub a jeho rodina zostúpili do Egypta. Hoci nikdy neboli zotročení, stále boli vo „vyhnanstve“, vyhnaní zo Svätej zeme. Udržiavaním duchovného majstrovstva nad Egyptom nám Jakub a jeho synovia zjavujú silu prekonať duchovnú temnotu nášho vlastného vyhnanstva.

Po správe o Jakubovi v Egypte nám Biblia dáva inšpiráciu, ktorá nás podrží až do konca nášho vyhnanstva: „Jozef zomrel a bol uložený v rakve v Egypte.”

Nie sme sami; Ježiš je s nami vo vyhnanstve a pripomína nám, že aj my sa môžeme povzniesť nad vyhnanstvo a premeniť ho na vykúpenie.