Ochotní, ale stále svojvoľní

Lebo ignorujú Boha a Jeho Zákon Slobody, ako hovorí apoštol Pavol:

Gal 3,10: Lebo všetci, čo hľadajú “ospravedlnenie s Bohom” podľa Zákona, sú pod kliatbou; veď bolo napísané: „Prekliaty je každý, kto nedodržiava všetky slová tohto Zákona, aby ich konal.“

Pavol tu cituje pasáž Božieho Zákona (viď Dt 27:26), princíp zopakovaný v Jer 11:3.

Výraz „zo skutkov“, ako „viera“ vo veršoch 5 a 7, ukazujú pôvod človeka – jeho prameň, alebo základ duchovného života a na čom človek stavia, od čoho závisí. Toto nadväzuje na tému, že ospravedlnení a spasení sme milosťou skrze vieru, a nie skrze našu vlastnú spravodlivosť. Pavol tu teda hovorí, že tí ľudia, ktorých základ duchovnosti, alebo ktorí svoju vieru “žijú” skutkami akože pre Boha, ale robia ich podľa vlastných predstáv, tým žijú duchovnosť založenú na svojich vlastných skutkoch, predstavách ako Bohu slúžiť a na samospravodlivosti. V žiadnom prípade nie na svojom Tvorcovi, preto sú sú prekliati.

V živote viery totiž ide o vzťah s Bohom a poslušnosť Jeho štandardom. Nie o nás, ani našu márnu slávu zo skutkov. Vari každý dnes môže chodiť? Má vari každý zdravé, silné ruky atď.? Má ich teraz Boh zavrhnúť, lebo nedokážu, čo ty hej? Navyše, Stará Zmluva už nie je platná. Už minimálne 2000 rokov je platná Nová. Preto zo skutkov podľa Zákona nebude naozaj nikto ospravedlnený.

Pavol sa tu venuje problému ospravedlnenia zo skutkov a vôbec tým Zákon neodsudzuje. Neučí nás Božie predpisy ignorovať, ale skôr sa – iste v tomto liste – snaží ukázať miesto, ktoré by v živote Kresťana Zákon a skutky mali zaujímať. Ukazuje nám miesto, kde by sa aj Zákon aj skutky, ktoré máme konať, mali nachádzať. Pavol je proti nesprávnemu používaniu aj vedomému zneužívaniu Zákona, lebo tento hrá v procese posvätenia človeka dôležitú úlohu, pretože práve v tomto období života Kresťana sa buduje Boží charakter, v ktorom máme rásť, prekonávať svoje hriešne “ja” atď. To všetko si vyžaduje, aby bol štandard správania, t.j.Boží Zákon, prítomný a dodržaný. Jakub to vo svojom liste vysvetľuje takto:

Jak 2:10-12: Lebo ktokoľvek by zachoval celý Zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, je vinný prestúpením proti všetkým prikázaniam. Lebo Ten, ktorý povedal: „Nebudeš sa dopúšťať cudzoložstva“, povedal aj „Nebudeš vraždiť“. Teraz však, ak aj nescudzoložíte, ale vraždíte, stali ste sa priestupníkmi Zákona. Nech sú vaše slová také a vaše skutky ako tých, ktorí sa poddávajú súdu Zákona Slobody. 

To jasne zjavuje, že naša vlastná spravodlivosť, rozumej, bez akéhokoľvek ohľadu na Boha, nikdy nemôže a nebude stačiť pre účel ospravedlnenia, pretože všetci sme zhrešili. Človek, ktorý je vedome, či nevedome neposlušný Bohu, zmýšľa aj koná nespravodlivo. A čokoľvek v takom stave koná, čokoľvek si, čoby skutok pre Boha takto sám vymýšľa, je automaticky a logicky nespravodlivé. Je to iba jeho výmysel – modloslužba, lebo taký sa klania svojej predstave o službe Bohu. Ľudská predstava nie je Božia vôľa. Preto z toho nemá nič, okrem námahy, ktorú do takého skutku vložil a očakávania následkov hriechu. Preto Písmo učí:

Prís 30,12: Je pokolenie, ktoré je čisté podľa svojho názoru, hoci nie je umyté zo svojej špinavosti.

Každý človek, neposlušný Božím štandardom je hriešny, nie spravodlivý a jeho správanie a preto jeho skutky Bohom prijaté nie sú. Taký ostáva pod kliatbou zákona. A rovnaký hriech páchajú aj tí, ktorí si namýšľajú, že budú spasení z mentálneho pochopenia Božieho Slova, či pre účasť v biblickej škole. Iste, biblická škola aj náuka Slova ti pomáhajú, ale samé o sebe ťa nespasia. Je to to isté, ako ťa nikdy nemôže spasiť drevený kríž, visiaci na stene. Spasí ťa iba žité sebaobetovanie pre Krista a žité zomieranie svojmu hriešnemu “ja”. Toto je učenie Božieho Zákona, z ktorého neexistuje výnimka pre žiadneho človeka:

Ž 107,17-18: Hlupáci pre svoje odbojné spôsoby a neprávosti trpeli. Ich duši sa každý pokrm sprotivil; a priblížili sa až k bránam smrti.

A aj potom, čo sme boli ospravedlnení v Duchu Svätom a vstúpili do Novej Zmluvy, je Boží Zákon stále a bez výnimky platný, pre účel nášho posvätenia. Preto sme v Jak 2:12, a aj na iných miestach varovaní, že budeme súdení a štandardom pre tento súd bude Boží Zákon. Kto Boží Zákon ignoruje, zavrhnuje a odmieta, bude týmto Zákonom sám odmietnutý a zavrhnutý. A na extrémne milosrdenstvo falošného kresťanstva sa nespoliehaj – ono už odsúdené je.