Očistenie od Negativity
13 APRÍLA 2021
Keď v Starom Zákone obhliadajúci kňaz vyhlásil človeka, ktorý si na seba sám malomocenstvo na koži pritiahol, za malomocného, takýto človek sa musel zdržiavať mimo mesta, kým z neho malomocenstvo nezmizlo. Toto je dokonalé nápravné opatrenie pre asociálne klebety, ktoré má aj dnešný človek neraz na svedomí.
Ale musíš vedieť, že reč nebude o lepre, ktorú dnešná medicína pozná pod názvom Hansenova choroba. Reč je o duchovnom malomocenstve, ktoré Boh zjavuje aj viditeľným spôsobom a to na troch úrovniach.
Reč je o negativite ľudskej duše.
Toto malomocenstvo, ako vidíme v Písme, sa objavuje na stenách domu človeka a na jeho odevoch ešte skôr, ako sa objaví na jeho koži. Toto je veľmi zjavujúce. Hlavne ak si uvedomíme, čo povedal Pavol pred Veľradou Farizejov, keď ho ktorýsi z nich udrel po tvári: „Boh udrie teba, ty obielená stena! Sedíš tu, aby si ma súdil podľa Zákona, a proti Zákonu ma kážeš biť?“ Vidíme teda, že negativita sa neprejavuje len fyzickým násilím, ale aj verbálnym, ako sú “údery jazyka”. A vidíme, že verbálne násilie k fyzickému vedie.
Navyše, Písmo hovorí veľmi často o “dome Dávida”, alebo “dome Jakuba”, atď., čo znamená rod, či pokolenie istého patriarchu. To logicky znamená, že mnohá dnešná negativita u ľudí, pochádza z ich domu – od ich predkov. Ale pretože Boh je Dobrý, je možné ju zastaviť.
Odev, na ktorom je vyrážka malomocenstva . . . Lv 13:47
Treťou úrovňou postihnutia malomocenstva je naša pokožka. Pokožka, oblečenie a domy sú tri vonkajšie vrstvy, ktoré nás “odievajú” (obklopujú). Malomocenstvo najskôr zasahuje najvzdialenejší „odev“, dom, pretože spočiatku sú klebety úplne povrchným príznakom. Ak človek toto znamenie na dome ako varovanie nepochopil, z hriechov jazyka sa nekajal a takto sa od svojej skrytej negativity neočistil, prepukla aj na jeho oblečení. Rozumej: prenáša sa na potomkov. To naznačuje, že skryté chyby človeka doň začali zvonka presakovať. A ak ignoroval aj toto varovanie, malomocenstvo sa prejavilo aj na jeho koži, čo naznačuje, že jeho vnútorné zlo, aj keď stále povrchné, je teraz súčasťou duše človeka, ktorý je tým postihnutý. Malomocenstvo sa prejavovalo vyrážkou na koži. Ak je na nej vyrážka a svrbí, škriabeme sa. A ak nás svrbí jazyk …. sme negatívni všetkými spôsobmi, a neraz sa “škriabeme až do krvi”. Aj nás, podobne ako Veľkňazov, naše verbálne násilie voči blížnym, vedie k fyzickému.
V tejto fáze bolo potrebné malomocného zo spoločnosti vylúčiť a to s nádejou, že tento prejav následkov jeho nesprávneho správania ho dostatočne inšpiruje k tomu, aby svoje cesty napravil.
A teraz sa zamysli: Žijeme v dobe, v ktorej je spoločnosť doslova presiaknutá ohováraním a negativitou. Takže túto dobu môžme spokojne nazvať “časy malomocenstva”. Ale keďže spoločnosť je hore nohami, za malomocenstvo sa považuje svätosť. A to je dôvod, prečo ak nejaký človek v tejto chorej spoločnosti uverí v Boha a úprimne sa rozhodne pre život s Ním, aj jeho vyhlásia za “malomocného” a vylúčia ho spomedzi seba.
A to je práve dobre! Prečo? Lebo takto je každý “moderný malomocný” na najlepšej ceste stretnúť sa s Veľkňazom Ježišom, ktorý každého od jeho “malomocenstva”, onej negativity, z ktorej bol práve vylúčený, ale v ktorej vyrástol, dokáže úplne očistiť.