Potomstvo vs potomstvo

Boh to Abramovi povedal nádherne:

Gn 12,1-3: A Pán povedal Abramovi: Odíď zo svojej krajiny, od svojich príbuzných a z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem; Urobím z teba veľký národ a požehnám ťa a urobím tvoje meno veľkým; a ty budeš požehnaním; Požehnám toho, ktorý ťa požehná, a prekľajem toho, ktorý ťa preklína; a všetky rodiny zeme budú požehnané skrze teba. 

Ako vidíme, Abramovi dal Boh jasné prisľúbenie, že sa jeho potomstvo v novej krajine stane Božím ľudom a veľkým národom. Bohužiaľ, zmysel a hĺbku požehnania v tomto verši väčšina nepozná. Ale každý skutočný nasledovník Krista ho pozná veľmi dobre. Tí, ktorí s Bohom osobný vzťah zatiaľ nemajú, to zvyčajne interpretujú tak, že to znamená obrovské množstvo fyzických potomkov. Iste, aj túto časť prisľúbenia Abramovi Boh naozaj splnil. Lenže ty musíš vedieť, že byť Abrahámovými potomkami v skutočnosti znamená byť tými, ktorí majú Abramovu vieru, onú živú vieru. Presne tak to dokazuje aj apoštol Pavol v liste Galaťanom.

Židia sa chválili, že ich otcom bol Abrahám, ale vo svojej chvále a zmýšľaní sa sústredili iba na fyzickú líniu. Ale táto existuje len po smrť tela. Presne tak mnohým dnešným veriacim stačí fyzická účasť na krste, či zápis v zozname spoločenstva veriacich. Aj ich viera je len o fyzickej príslušnosti k nejakej skupine, či mase. Ale takéto zmýšľanie o Bohu a duchovnosti, či príslušnosti ku Kristovi a Jeho Božiemu potomstvu, je strašný sebaklam, ktorý z nikoho Božieho vyvoleného nerobí. A nielen to.

Už Ježiš kňazom a farizejom, ktorí zmýšľali rovnako, povedal, že im bude kráľovstvo vzaté a bude „dané národu, ktorý prinesie jeho ovocie“ (Mt 21:43). Tým im jasne ukázal, že telesne zmýšľajúci veriaci nemôžu ani len prijať, nieto vojsť do Božieho Kráľovstva. Prečo nie? Nuž práve pre svoje telesné zmýšľanie o Bohu a Jeho kráľovstve. Inak povedané, pretože odmietajú prijať jeho podstatu a tou je DUCH. Dokonca im hovorí, že takýto telesný spôsob zmýšľania, ten sebecký, egoistický a zameraný vždy a predovšetkým iba na seba a vlastný prospech, je tým dôvodom, prečo sa im Božie kráľovstvo vezme, nie zverí.

To znamená, že každý veriaci, ktorého zaujíma len jeho osobné blaho, alebo len veci telesné, čiže pominuteľné a preto márne, nikdy do Božieho kráľovstva nevstúpi. Rozumej: takíto nikdy Ducha Svätého neprijmú. Telesnosť vo viere je práve tým spôsobom zmýšľania, ktorý aj apoštol Peter nazýva “prekliaty”, ako to vidíme v Skutkoch apoštolov. Keď od neho čarodejník Šimon žiada vložiť naň ruky, aby prijal Ducha Svätého, a to zo sebeckých dôvodov, Peter jho prísne pokarhá a Šimon žiaden dar Ducha Svätého nikdy neprijme.  Prečo nie? Lebo aj on, rovnako ako farizeji, spomínaní vyššie, si myslel, že dar Ducha Svätého možno prijať za peniaze a preto, aby z Neho človek profitoval. Uvedom si, aké zvrátené zmýšľanie čarodejník Šimon mal: chcel z Ducha Svätého spraviť nástroj svojho zisku. On Božie Synovstvo doslova znevážil na zvrhlý spôsob ako osláviť seba samého a spôsob zárobku. Toto je naozaj prekliate zmýšľanie.

My sa tohto musíme vyvarovať. Božie Synovstvo nie je pominuteľná komodita na predaj. Svojou večnou hodnotou je neporovnateľné s odpadkami, ktorými možno ľudskú slávu aj všetko bohatstvo tohto sveta nazvať.  Čarodejník Šimon takto znevážil samotného Boha, potupil Ducha milosti, čím sa navždy zbavil aj spásy, ktorá sa mu ponúkala. Svojím správaním jasne ukázal, prečo sa pridŕža Kristovej Cirkvi, načo mu Peter jasne povedal, že takéto prekliate zmýšľanie je dôvodom, prečo pod kliatbou zostáva. Musíme pochopiť, že neúprimné srdce už prekliatym je. Prečo: Lebo každá lož je z diabla. Ak je v tvojom srdci lož, hoc len malá neúprimnosť, potom je v tvojom srdci Satan sám, lebo on je otec lži. Toto je veľmi vážna vec.

Písmo jasne učí, že Boží Duch nikdy nebude bývať v srdci zotročenom hriechu. Lož je hriech a teda otroctvo, čo dokazuje aj apoštol Pavol, keď hovorí, že kto pácha hriech je otrok. Vidíme teda, že dôležitá nie je telesná línia, ale duchovná. Prečo? Lebo len táto je večná. Len kto Božieho Ducha prijal, má v sebe Večný Život a len taký bude žiť naveky.

Rovnaký hriech páchajú aj veriaci, ktorí si myslia, že príslušnosťou k istej biblickej škole, alebo jej štúdiom sú už spravodliví a majú na všetko automatický nárok ako dedičia. Aj takéto zmýšľanie a nadutosť je “prekliatym zmýšľaním”, aké mal čarodejník Šimon, lebo človek si tu namýšľa, že sa spasí sám a to štúdiom, alebo že mu členstvo v spoločenstve dáva právo na hriech. Je len logické, že ak je už srdce takýchto skazené, budú a sú také aj ich skutky: hriešne, neplodné a deštruktívne a tieto na nich kliatbu privádzajú. A potom sa čudujú, ako sa to mohlo stať. Musíme si preto uvedomiť, že prekliate zmýšľanie vedie len do prekliatych skutkov, nie Božích. A to nielen voči sebe, ale aj voči okoliu. Zničené vzťahy, hanba, výčitky svedomia, nezriedka neschopnosť pokánia, úpadok viery a zúfalstvo či depresia toho, kto takto zmýšľa, sú jasnými dôkazmi.

Ale Boží národ, o ktorom hovorí Ježiš Abramovi v prisľúbení a potom aj v Mt 21:43, nie je definovaný žiadnou fyzickou pokrvnou líniou človeka. Je definovaný len konkrétnou vierou a iným Duchom – je definovaný znovuzrodením v Bohu – Kristovi Ježišovi. Niet inej cesty. Apoštol Peter nazýva tých, ktorí majú Abrahámovu vieru, „vyvolenou generáciou, kráľovským kňazstvom, svätým národom, Božím vlastným zvláštnym ľudom“ (1Pt 2:9). 

Boh dal Abramovi prisľúbenie, že v ňom „budú požehnané všetky rodiny zeme“. Apoštol Pavol vysvetľuje tento prísľub v Gal 3:8 takto: „A Písmo, predvídajúc, že Boh ospravedlní pohanov vierou, vopred kázalo evanjelium Abrahámovi a hovorilo mu: „V tebe budú požehnané všetky národy.“ Z prísľubu Abramovi Pavol odvodzuje, že ospravedlnenie vierou bude k dispozícii všetkým pokoleniam Abrama. Viera však nie je chemickou reakciou na pravdu. Je to vedomé, slodobné a dobrovoľné rozhodnutie mysle aj vôle, žiť podľa Božieho štandardu a princípov.

Ale okrem predpovede duchovného národa, ktorý Boh Abramovi sľúbil, aj v prísľube krajiny, ktorú Boh Abramovi a jeho potomstvu dá, naznačuje aj to, že mnohí budú privedení do súladu s Božím štandardom spravodlivosti založeným na viere v Boha – Ježiša Krista. Nie na základe fyzickej obriezky či krstu. Tieto sú len fyzickou pečaťou pravosti zmeny, ktorá už nastala a pôsobí vo svedomí a duši toho, kto sa Božím vyvoleným naozaj stal.

Preto, ako hovorí apoštol Pavol: Nenamýšľaj si, radšej sa boj, aby si nepremeškal takú spásu.