Sila svätosti

Vyjadrením svätosti Oltára je skutočnosť, že keď už je naň niečo položené, musí to tam zostať, aby sa to spálilo, aj keby to bolo diskvalifikované na použitie ako obeta.

Ex 29:37: Boh povedal Mojžišovi: čokoľvek sa dotkne Oltára, bude sväté.

Duchovne sa tento princíp vzťahuje na každého z nás v našom vzťahu k svätosti. Aj keď všetko, čo robíme, je „dotýkať sa“ svätosti – bez toho, aby sme vzťah brali hlbšie ako vonkajší dotyk – stávame sa svätými.

Keď raz zažijeme duchovnú skúsenosť, sme navždy zmenení.

Môžeme sa pokúsiť zabudnúť, ignorovať alebo utiecť od toho, ale náš kontakt s Božou ríšou nám už nikdy nedovolí úplne sa ponoriť do všedného života, či už sa oddávať prázdnym rozptýleniam alebo sa snažiť zlepšiť svet prostredníctvom čisto svetských prostriedkov.

Pravda, pravidlo, že všetko, čo sa dotkne Oltára, sa stane posväteným, sa vzťahuje len na veci, ktoré sú v prvom rade hodné prinesenia na Oltár. Ale duchovne každý z nás patrí do tejto kategórie, pretože každý skutočne Veriaci vlastní vnútornú svätosť; skutočnou túžbou každého skutočne Veriaceho je robiť to, čo Boh prikazuje.