Tragédia Zamietnutia Svedectva

Boh to v Písme hovorí nádherne a dokonca to opakuje:

Dt 19,15: Jeden svedok nepovstane proti človeku pre hocakú neprávosť alebo hriech, ktorého sa dopustí; ústami dvoch alebo troch svedkov sa vec potvrdí. 

Čiže tu vidíme dvoch očitých svedkov hriechu človeka. Lenže Boh nie je ako človek, ani tak nezmýšľa, a preto neskôr v liste Korinťanom čítame:

2Kor 13,1-2: Toto už tretí raz idem k vám: každá výpoveď bude platná na základe slova dvoch alebo troch svedkov. Varoval som tých, ktorí predtým hrešili a všetkých ostatných, a teraz, neprítomný, ich varujem znova, ako som to urobil pri druhej návšteve, že ak znova prídem, nebudem ich šetriť, ani nebudem zhovievavý, 

Ako vidno, nik z nás si nemusí myslieť, že ak o našich hriechoch nik nevie, že je všetko v poriadku. Nie je, lebo Boh nám vidí až do špiku kostí a vie aj o našej najtajnejšej, či najskrytejšej hriešnej myšlienke. V 2Kor 13 apoštol Pavol tento zákon vysvetľuje naozaj do hĺbky, lebo v týchto dvoch veršoch oni dvaja alebo traja svedkovia nie sú rozdielni ľudia, ale rôzne apoštolove návštevy daného spoločenstva Korinťanov. „Dvaja alebo traja svedkovia“ sú v tomto prípade doslova po sebe nasledujúce cesty do Korintu – alebo presnejšie jeho učenie počas každej samostatnej cesty – je svedkom proti tým, ktorým sa nedostane nápravy. Pavlove rôzne návštevy Korintu sú doslova niekoľkými svedectvami proti tým, ktorí naďalej hrešia.

Tento vážny fakt si musia uvedomiť všetci veriaci.

Každý z nás sa musí sám nad sebou zamyslieť a uvedomiť si, koľkokrát už Pánovo učenie na rôzne témy prijal, koľkokrát špecifické učenie Písma počul, aj osobné napomínanie učiteľa Písma, či kazateľa a napriek tomu človek zaťato pokánie odmieta a vedome zotrváva vo svojom hriechu.

Je nemožné vedome žiť zaťatú nekajúcnosť a očakávať požehnanie. To preto sa stav, či život mnohých zhoršuje. Lebo uvedom si ty, čo vyznávaš vieru v Krista, čo tu Pavol hovorí: že po druhom, či treťom napomenutí neprichádza požehnanie, ale mzda hriechu bez Božej zhovievavosti.

Je najvyšší čas si uvedomiť, že každé Božie Slovo, ktoré nám bolo ohlásené, je doslova živým svedkom, že sme o veci a riešení poučení boli. Už viac niet výhovorky pre náš hriech. Musíme si veľmi dobre uvedomiť, že Božie Slovo – Kristus je predsa živé, ostrejšie a účinnejšie než hocaký dvojsečný meč, preniká všetko a vidí všetko.

Pavol pochopil, že v priebehu času môže jedna osoba poskytnúť množstvo svedectiev. Jediný človek, niekoľko svedkov! Toto porozumenie má dôležité uplatnenie pre tých z nás, ktorí pracujú v súmraku „tejto súčasnej zlej doby“. Čiastočne ide o túto aplikáciu: Mesiáš má pri dvoch navštíveniach zeme kázať Evanjelium o Božom Kráľovstve. Jeho ohlasovanie bude mať teda formu dvoch samostatných svedkov. Bežne ich nazývame Jeho dve služby, alebo Jeho prvý a druhý príchod.

Jeho prvá návšteva na zemi – alebo prvý svedok – sa uskutočnila pred takmer 2 000 rokmi. Kristus ju predstavil v jeden sobotný deň, čítaním z knihy proroka Izaiáša v Nazaretskej synagóge. Jeho galilejské publikum bolo tak naplnené hnevom, že vstali a vyhnali ho z mesta; hnali ho na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, aby ho mohli zhodiť z útesu.

To isté robia všetci, ktorí zavrhujú ohlasované Božie Kráľovstvo a snažia sa Krista – Slovo zhodiť z útesu vlastnej pýchy a egocentrizmu.

História sa opakuje. Keď sa Kristus čoskoro vráti, aby znova ohlásil svoju vôľu a druhé naplnenie proroctva Izaiáša, mnohí, ktorí nie sú schopní uznať Ho ako svojho Krista, zareagujú rovnako ako Galilejčania. A tak aj pri druhej Kristovej „návšteve“, Jeho druhom svedkovi, bude – teraz už väčšina – znova „naplnená hnevom a nenávisťou“ a bude sa Krista snažiť zabiť znova (viď Zjv 19:19). A znova sa im to nepodarí.

Bohužiaľ nevedia, že tentokrát k nim už Boh zhovievavý nebude a oni zahynú nielen strašnou fyzickou, ale aj večnou smrťou.