Uzdravená z alergie
9 JÚLA 2021
S radosťou a vďačnosťou Pánovi uverejňujem svedectvo mojej sestry v Kristovi, ktorá doslova a do písmena na vlastnej koži zažila Pánovo Slovo: I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako Ten, čo má autoritu, a nie ako ich zákonníci. (Mk 1,22)
Stalo sa mi, ako som uverila a svečím o tom, ako naozaj veľmi rýchlo Boh koná, keď v nás vidí vieru. Pred niekoľkými rokmi som si nechala urobiť test na alergiu, pretože som už niekoľko rokov predtým mala na ňu podozrenie. Obdobie jari, ktoré bolo pre mňa vždy krásnym obdobím sa pre mňa stalo nebezpečným. Bála som sa chodiť vonku, dokonca aj otvoriť okno v byte, pretože som veľmi rýchlo cítila na hrdle škrabanie, podráždené oči a začala ma bolieť hlava. Dokonca ani prádlo som nevešala vonku, aby sa čiastočky peľu v ňom nezachytávali. Veľakrát som skončila prechladnutá doma pod perinou s nejakým zápalom priedušiek, hoci vonku bolo krásne teplo. Doktorka mi potvrdila, že som alergická na trávy a obilie a k tomu dodala, že prejavy budem mať celú jar a leto a len keď bude vonku mrznúť, alebo pršať, bude sa mi dýchať dobre. A že najhoršie to bude v slnečných a veterných dňoch. No ďakujem pekne, pomyslela som si. Kdesi v duchu som hľadala Pána a pýtala som sa prečo moje telo takto reaguje, ale vôbec som nevnimala zásadnú vec a ňou bola práve moja ochota či vôľa uveriť Jeho Slovu, tomu čo On hovorí o stvorení vôbec a o Jeho prisľúbeniach, ktoré mi dal. Videla som iba túto chorobu a seba. Môj manžel mi každú jar pripomínal, že žiadnu alergiu nemám a že som zdravá, ale ja som si len v duchu vždy pomyslela, že mi vôbec nerozumie a nechápe ma, pretože veď ja predsa vidím a cítim, ako moje telo na tieto pele reaguje. Neverila som ani jemu a ani Bohu.
Pred pár dňami som sa bola prejsť, ten deň fúkal vietor a ja som sa vrátila domov voľajaká omráčená. Tu som si spomenula, aha, je tu jar, to bude asi alergia, v tom ma do par hodín začala bolieť hlava. Napísala som o tom aj sestre v Kristovi a dostala som odpoveď, z čoho alergie sú. Že ide o negatívne zmýšľanie a reč. Táto odpoveď ma riadne prekvapila, ale keď som sa bližšie pozrela na moje zmýšľanie a reč, nedalo sa negativitu nevidieť. Pozrela som sa bližšie na pasáž z Písma, ktorú mi poslala o tom, čo poškvrňuje človeka. Nie je to nič zvonka, ale naopak ide to z môjho vnútra. Lebo zlé myšlienky pochádzajú zo srdca a práve tie poškvrňujú človeka. Sama som sa ďalej pozrela na ďalšie pasáže, ktoré hovoria zlomyseľnosti a videla som, že nič dobré človeku naozaj neprinášajú. V pravde som sa do svojho srdca pozrela a v duchu som sa rozhodla strážiť svoju reč a myseľ a naozaj nič negatívne nevyslovovať nahlas.
Nemôžem povedať, že mi nič negatívne nenapadlo. Žiaľ, moja myseľ bola až doteraz naozaj navyknutá zmýšľať negatívne, ale rozhodla som sa ju v tom nepodporovať. Identifikovala som tieto negatívne myšlienky iba ako pokušenie a ďalej som ich v sebe nerozvíjala. V duchu som prijala, že Boh mi nechce zle, veď ma stvoril, má so mnou myšlienky pokoja a nie súženia, a že žiadnu chorobu pre mňa nechce. Rozhodla som sa, že Mu budem veriť.
Dnes si uvedomujem, že som si túto chorobu vybrala ja sama, že som ju kdesi v mojom vnútri chcela. Vedela som o nej dlho rozprávať hlavne s ľuďmi, ktorí tiež alergie mali a tak sme si spolu „rozumeli“. Ale tomu je už koniec. Môžem svedčiť, že negatívnym zmýšľaním si naozaj privolávame na seba nešťastie sami. Tým, že som Boha vytesnila z tejto oblasti a neverila Jeho Slovu sa mi stalo, ako som verila. Boh ma nechal. Iba ja sama som chcela hľadieť na seba, svoje “ja”, na svoj “problém” a v duchu som sa ľutovala. Ale len vďaka jednoduchému rozhodnutiu dôverovať Bohu a Jeho Slovu, dnes môžem vidieť, ako Boh odpovedá, keď sa pokánie robí a nie hovorí.
Vďaka ti, Otče, za túto lekciu a Tvoju lásku ku mne a aj za tých, ktorých si mi poslal, ktorí mi Tvoje Slová pripomínajú, keď ja na ne zabúdam.
Daniela