Abrahámov konečný test

Keď Boh požiadal Abraháma, aby vzal svojho syna, svojho jediného syna, syna, ktorého miluje, Izáka, a pozdvihol ho ako obetu na vrchu, Boh povedal: „Prosím“.

Povedal: “Prosím, postav sa za Mňa v tejto skúške, aby nepovedali: ‘Ostatné skúšky boli bezvýznamné’.”

K ďalším skúškam Abraháma patrilo:

• Hodenie do ohnivej pece za neuctievanie Nimróda.
• Nesťažovať sa, keď musel opustiť zem, ktorú mu Boh prisľúbil, aby nezomrel od hladu.
• Necúvať v strachu, keď bežal zachrániť svojho synovca Lota pred mocnými armádami, ktoré ho zajali.
• Neochabovať vo viere, keď mu bolo sľúbené početné potomstvo a dlhý čas sa nenarodilo ani jedno dieťa.

A bolo by toto všetko nepodstatné, keby v tejto skúške neuspel?

Áno. Pretože všetky tieto skúšky iba preukázali, že Abrahám bol muž s motiváciou. Všetko, čo až doteraz podnikol, bolo motivované jeho vôľou, záujmom, či dôvodmi, ktoré Abrahám mal.

Mohlo sa stať, že jeho odvaha mala menej spoločného s Bohom a pravdou ako s jeho vlastnou identitou a železnou vôľou držať sa svojej veci. Až kým prišla výzva, ktorá vôbec propagovala jeho vec, nepotvrdzovala jeho identitu, neprispievala k jeho budúcnosti, ani žiadnej budúcnosti. Až kým neprišlo niečo, čo mohlo zničiť všetko, čo kedy postavil.

Ale bola to pravda.

Keď Abrahám vykonal tento nemožný čin, Boh povedal: „Nič tomu chlapcovi nerob. Pretože teraz bude každý vedieť, že všetko, čo robíš, je skutočné.”