Báť sa Boha a dodržiavať Jeho Prikázania

1Kr 11,42: A čas, keď Šalamún vládol v Jeruzaleme nad celým Izraelom, bol štyridsať rokov.

Keď Šalamún vydýchol naposledy, kráľovstvo sa ocitlo na pokraji vzbury kvôli vysokým daniam a nútenej práci; jeho dedič Rehoboam je pyšný a počúva len svojich hlúpych priateľov; a Boh bol odsunutý, aby sa podelil o slávu so zverincom iných božstiev (pozri, čo sa stalo v Izraeli bezprostredne po jeho vláde).

Biblia nám poskytuje obe strany mince Šalamúnovej doby na tróne Izraela. Predsedal zlatému veku Izraela a stavbe Chrámu a veľkého paláca pre kráľovskú rodinu. Kráľovná zo Sáby a nespočetní iní navštívili Jeruzalem, aby sa pozreli na zázraky, ktoré tam zozbieral kráľ, a aby si z prvej ruky vypočuli jeho múdrosť. Písmo nás informuje, že zlato a striebro boli v hlavnom meste Izraela také bežné ako základné kovy inde. Šalamún bol taký silný a národy naokolo také slabé, že sa nikto neodvážil rušiť pokoj doby (okrem úplného konca jeho vlády).

Odvrátená strana mince je však oveľa temnejšia. Hoci bol Šalamún ako mladý muž pokorný a prosil Boha o pochopenie, aby mohol správne vládnuť a súdiť svoj ľud, jeho pýcha ho čoskoro priviedla k neposlušnosti. Začal opovrhovať pokynmi, ktoré dal Boh prostredníctvom Mojžiša izraelským kráľom . Uzatváral spojenectvá s cudzími národmi, najmä s Egyptom, oženil sa so stovkami domácich a zahraničných princezien, aby tieto putá upevnil. Samozrejme, tieto ženy priniesli svojich vlastných bohov a bohyne na uctievanie a netrvalo dlho a Šalamún ctil ich želanie, aby dal postaviť rôzne modlárske domy a „výšiny“ pre ich modly.

Ako sa zvyčajne stáva, keď ľudia videli, že Šalamún urobil kompromis s modlárstvom, nasledovali jeho príklad a navštevovali starobylé háje a oltáre na kopcoch, ktoré ležali málo frekventované, no nezabudlo sa na ne. Až na niekoľko výnimiek následní králi buď zanedbali Boží príkaz zničiť tieto výšiny, alebo na tento Boží príkaz vyvinuli polovičaté úsilie. Šalamúnova vláda nastavila nešťastný štandard pre väčšinu judských kráľov, ktorí ho nasledovali, a ľudia sa ponorili do životného štýlu, ktorý je v rozpore s Božím zákonom.

A tak je tomu aj dnes, alebo lepšie by bolo povedať: tak je tomu dodnes a po celom svete.

Číslo štyridsať je často biblickým znakom testovania. Šalamún dostal od Boha štyridsať rokov, aby zistil, či bude nasledovať Jeho cesty alebo nie. Kniha Kazateľ naznačuje, že možno na konci svojho života sa Šalamún snažil robiť pokánie – alebo si prinajmenšom uvedomil, že v konečnom dôsledku je hlavnou povinnosťou človeka báť sa Boha a zachovávať Jeho prikázania. Naozaj nevieme, či v teste obstál, alebo neuspel, ale zo štyridsiatich rokov jeho úžasnej, hroznej vlády sa rozhodne môžeme poučiť a veľa naučiť už DNES, keď počujeme Jeho hlas.