Dôvera verzus strach

Mojžiš sa bál…a faraón ho chcel zabiť. (Ex 2:14–15)

Nemalo by to byť napísané naopak: Pretože ho chcel faraón zabiť, Mojžiš sa bál?

Ale nie, napísané je to správne. Len preto, že Mojžiš sa začal báť, dostal faraón moc hľadať jeho krv. Nebyť jeho strachu, nikdy by sa mu nič nestalo. To isté sa stalo aj Pilátovi po smrti Ježiša. Strach má totiž v sebe naozaj iba trest. Nie silu, ani odmenu.

Vždy zažeň akúkoľvek myšlienku strachu, ktorá sa môže skrývať v tvojej mysli. Zotrvať v takejto myšlienke čo i len na chvíľu znamená odovzdať sa do rúk tvojho vnútorného faraóna, aby ťa mohol zničiť. Odtiaľ príslovie: “Čo ťa zabáva, to ťa zabije.”

Myšlienky na Boha nás nie zamestnávajú, ani nezabávajú, ani nie obmedzujú, ale naopak: zachovávajú pri živote.

Preto všetky myšlienky na strach a zlé okamžite nahraď zdravými myšlienkami Božieho Slova, myšlienkami dobra a sily, myšlienkami, ktoré ťa pozdvihnú. Mysli na Boha a tvoje myšlienky umožnia, aby sa diali dobré veci. Sústreď svoje myšlienky na to, čo je Nebeské, nie na veci Tohto sveta. Premýšľaj o všetkom, čokoľvek je pravda, čo je ušľachtilé, priame, čisté, plné pôvabu, jemnosti a krásy, všetko, čo je chvályhodné, ak čo je cnostné, a chvályhodné, o všetkom čo buduje, vzdeláva, posilňuje a dvíha.

Dôvera je opakom strachu. Kto sa bojí, nebol zdokonalený v Láske. Drž sa Boha pevne, s oceľovou dôverou a nič na tomto svete ti nemôže ublížiť.