Je väčšina môjho života odpadom?

Mimochodom, je určite zbytočné zdôrazňovať, že vyššie uvedené nesmie, nebodaj, slúžiť ako ospravedlnenie pre nesprávne konanie, v zmysle: ‚Zhreším a pokánie budem robiť neskôr‘, lebo taký nedostane príležitosť konať Pokánie.

Uvedený bod upresním, aby bolo jasnejšie, do akej miery sa týka správania Veriaceho a všeobecne akéhokoľvek človeka.

Pri zamyslení sa dá ľahko vidieť, že keď sa všetko zráta, svet obsahuje viac kvantity (materiality) ako kvality (duchovna) a ešte oveľa viac. To preto je vo svete toľko politických strán, nadácií, spolkov a cirkví, ale žiadna prítomnosť Ducha Svätého v nich. Používajú matériu a hrubú silu útlaku a násilia, lebo nepoznajúc Lásku, nemajú žiadnu moc ani autoritu Ducha.

V skutočnosti, čím je vec telesnejšia a hrubšia, v o to väčšom množstve sa nachádza. Tak napríklad svet neživej (anorganickej) hmoty je objemovo oveľa väčší ako rastlinná ríša a tá je kvantitatívne väčšia ako živočíšna ríša, ktorá zasa svojím množstvom ďaleko prevyšuje najvyššie zo štyroch kráľovstiev, ľudstvo („hovoriaceho“ tvora). A aj v ňom je neveriacich a mŕtvych vo svojich hriechoch oveľa viac, než skutočne Veriacich. Podobne aj v ľudskom tele: dolné končatiny, nohy, sú väčšie ako zvyšok tela a telo je oveľa väčšie ako hlava, v ktorej sú umiestnené orgány reči a čuch, sluch a zrak, ako aj intelekt atď., ktoré oživujú celé telo a riadia všetky jeho činnosti. Skutočnej kvality (duchovnosti) je vo svete menej ako šafránu. Ale je mocnejšia než všetko ostatné.

Pri hlbšom zamyslení sa človek môže tiež, nebodaj, znechutiť premýšľaním nad tým, ako má človek primerane naplniť svoj skutočný účel života na tejto zemi, ktorým je, — aby sme citovali našich múdrych predchodcov: „bol som stvorený, aby som slúžil svojmu Stvoriteľovi“ – vidieť, že väčšinu času nevyhnutne zaberajú materialistické veci, ako je jedenie a pitie, spánok, zarábanie si na živobytie atď. úplne materialistický spôsob života.

Odpoveďou je predovšetkým to, že ani takzvané materialistické starosti každodenného života sa nesmú stať čisto materialistickými a zvieracími, pretože musíme mať vždy na pamäti príkaz Boha: „Všetky tvoje skutky nech sú pre zámer Boha“ a „Poznaj Boha na všetkých svojich cestách“.

To znamená, že aj pri vykonávaní činností, ktoré súvisia s fyzickými a materiálnymi stránkami života (t.j. tie, ktoré, zaberajú väčšiu časť času človeka), musí človek vedieť, že tieto materiálne aspekty nie sú cieľom samých seba, ale sú a musia slúžiť ako prostriedky na dosiahnutie vyššej, duchovnej ríše života, menovite jednotu s Bohom. Takto preniká všetky tie materialisticko-fyzické aspekty s duchovným obsahom a využíva ich na duchovné účely. Tak sú všetky tieto všedné a samy osebe triviálne záležitosti povýšené do svojej správnej úlohy, dokonalosti a duchovnosti.

Ale okrem vyššie uvedeného je tu aj jedinečná účinnosť Pokánia, ktorá má moc premeniť – „jedným ‚obrátením‘ a v jedinom momente“ – celú minulosť – samotnú jej materialitu na duchovnosť.

Čas sa, samozrejme, nemeria len trvaním, ale jeho obsahom z hľadiska dosiahnutých výsledkov. Pri hodnotení času sú teda obrovské rozdiely, pokiaľ ide o obsah, a teda aj skutočnú hodnotu minúty, hodiny atď. dušu pred Bohom s hodinou spánku. A aby sme použili analógiu mincí, môžu existovať mince rovnakej veľkosti a tvaru, ktoré sa však líšia svojou vnútornou hodnotou v závislosti od toho, či sú vyrobené z medi, striebra alebo zlata.

So všetkými úžasnými príležitosťami, ktoré Boh poskytuje človeku, aby naplnil svoj čas tým najvyšším obsahom, je tu najúžasnejší dar od „Boha, ktorý robí zázraky“ mimoriadnej kvality Pokánia, ktorá presahuje všetky obmedzenia, vrátane obmedzení času, takže „v jedinom momente“ pretvára celú minulosť, do stupňa absolútnej dokonalosti v kvalite a duchovnosti.

Všemohúci tiež nariadil mimoriadne priaznivé časy pre Pokánie, na konci každého roka a na začiatku nového roka, spolu s uistením, že každý, muž alebo žena, kto sa rozhodne konať Pokánie – on alebo ona to dokáže “v jedinom okamihu” – premeniac kvantitu materiality v minulosti – na záslužnú kvalitu, duchovnosť a svätosť; A zároveň sa náležitým spôsobom pripraviť na budúcnosť v nadchádzajúcom roku a po ňom – prostredníctvom Božieho Zákona a prikázaní v každodennom živote. Tým sa pozdvihne on (alebo ona), aj ich okolie, na najvyššiu možnú úroveň duchovnosti a svätosti, čím sa tento hmotný svet stane vhodným príbytkom pre Boha, Ktorý nech je požehnaný.

Nech Boh dá, aby sa každý aktívne usiloval o vyššie uvedené, v súlade s modlitbou prorokyne Chany: „Moje srdce sa raduje v Bohu, moja sila je pozdvihnutá skrze Boha. . . Teším sa z Jeho pomoci. . . a On povýši vládu svojho Pomazaného.“