Jedného Dňa Slobodní

Jedného dňa uvidíme svet nie svojím egom, ale svojou dušou.

Nie svet, aký nám slúži, aký nás ohrozuje, aký nám dáva, aký nám berie, aký ponúka potešenie, aký spôsobuje bolesť, aký sa nám páči, aký sa nám nepáči…

Ale svet taký, aký naozaj je, veľkolepý a krásny vo svojej nekonečnej rozmanitosti a tajomnosti.

Až potom pochopíme, do akej miery nás oslepilo naše vlastné ego. Ako sme boli oklamaní a okradnutí o potešenie zo skutočného života.

Akoby sa nám po prvý raz otvorili oči a my sme zistili, že to, čo sme považovali za život, bol iba sen.

Aby naše srdcia raz a navždy bili ako ľudské srdcia, každá kosť v našom tele bude rezonovať, každá bunka bude žiariť, dokonca až po zrohovatenú kožu na pätách, keď prepukneme volaním:

“Ó môj Bože! Veľkoleposť Tvojich výtvorov nemá konca! A každý jeden, ktorý si vytvoril s nekonečnou, božskou múdrosťou!”

A budeme slobodní.