Jozefove kosti

Keď teda keď Židia opustili Egypt, Mojžiš vzal Jozefove pozostatky so sebou a tie boli nakoniec uložené v Sicheme.

Ex 13:19: Mojžiš vzal so sebou Jozefove kosti.

Hebrejské slovo pre „kosť“ tiež znamená „esencia“. Židovský národ sa chystal vydať na cestu púšťou, ktorej pustota a nebezpečenstvá boli odrazom jej duchovného spustošenia. Aby mohol Mojžiš prežiť túto cestu, zabezpečil, aby židovský ľud sprevádzala podstata a duch Jozefa – predobrazu Krista.

Jozefova podstata je vyjadrená v jeho mene, čo znamená „Nech pridá“, pretože keď sa narodil, jeho matka Ráchel sa modlila: „Nech mi Boh pridá ďalšieho syna.“ Toto želanie zahŕňa túžbu privítať odcudzeného Žida späť k sebe. Vo všeobecnejšom zmysle to zahŕňa túžbu premeniť všetku svetskú realitu na prostriedok svätosti, ktorým pôvodne mala byť.

Odysea vyhnanstva je prirovnávaná k ceste cez pustú, nebezpečnú púšť. Aby sme mohli vytrvať v obdobiach duchovného spustošenia, musíme si vziať príklad z Jozefovej podstaty. Musíme sa snažiť priviesť aj tých najvzdialenejších a najodbojnejších jednotlivcov späť do stáda a ukázať im, že sú skutočne milovaní Bohom. Keď zostaneme verní tomuto cieľu, môžme si byť istí, že nakoniec žiaden Boží muž ani žena nezostane pozadu.