Jozefove kosti

Jozefove pozostatky boli nakoniec uložené v Sicheme.

Ex 13:19: Mojžiš vzal so sebou Jozefove kosti.

Hebrejské slovo pre „kosť“ znamená aj „esencia“. Boží národ sa chystal vydať na cestu púšťou, ktorej pustota a nebezpečenstvá boli odrazom jej duchovného spustošenia. Aby túto cestu prežili, Mojžiš zabezpečil, aby Boží ľud sprevádzala podstata a duch Jozefa.

Jozefova podstata je vyjadrená v jeho mene, čo znamená „Nech pridá“, pretože keď sa narodil, jeho matka Ráchel sa modlila: „Nech mi Boh pridá ďalšieho syna“. Toto želanie zahŕňa túžbu privítať odcudzeného Veriaceho späť do Božieho ovčinca. Vo všeobecnejšom zmysle to zahŕňa túžbu premeniť všetku svetskú realitu na prostriedok svätosti, ktorým mala byť pôvodne.

Odysea vyhnanstva je prirovnávaná k ceste cez pustú, nebezpečnú púšť. Aby sme mohli vytrvať v obdobiach duchovného spustošenia, musíme si vziať príklad z Jozefovej podstaty. Musíme sa snažiť priviesť aj tých najvzdialenejších a najodbojnejších jednotlivcov späť k Bohu a ukázať im, že sú skutočne milovanými Božími deťmi, že Ježiš zomrel aj za nich, že aj za nich zaplatil najvyššiu cenu. Keď zostaneme verní tomuto cieľu, sme si istí, že nakoniec žiadny Veriaci nezostane pozadu.
​