Kazateľov odkaz

Kaz 3,1-8: Všetko má svoj čas a svoju chvíľu každá záležitosť pod Nebesiami; Svoj čas má narodenie, svoj čas má smrť; svoj čas má vysádzať, svoj čas má vykoreniť, čo je vysadené; Svoj čas má zabíjať, svoj čas má uzdraviť; svoj čas má zbúrať, svoj čas má vybudovať; Svoj čas má plakať, svoj čas má smiať sa; svoj čas má plakať, svoj čas tancovať; Svoj čas má vyhadzovať kamene a svoj čas má zbierať kamene; svoj čas má objímať sa, svoj čas má zdržovať sa objatia; Svoj čas má hľadať, a svoj čas má stratiť; svoj čas má zachovať, svoj čas má odhodiť; Svoj čas má trhať, svoj čas má opraviť; svoj čas má mlčať, svoj čas má hovoriť; Svoj čas má milovať, svoj čas má nenávidieť; svoj čas má vojna, svoj čas má mier.

Táto pasáž priamo nadväzuje na koniec predchádzajúcej kapitoly, kde Šalamún začína viesť čitateľa k špecifickejším detailom o opakovaní udalostí, ktoré zažíva každý. Neznamená to, že všetko, čo spomína, sa stane každému. Hovorí všeobecne: “Je čas narodiť sa a čas zomrieť. Je čas sadiť a čas trhať, čo je zasadené. Je čas zabíjať a čas liečiť.” Všetky tieto veci sa vyskytujú v živote väčšiny ľudí.

Boh nás – paradoxne, ale nie náhodne skrze Šalamúna – učí sebavoládanie. My totiž nemáme žiadnu kontrolu nad tým, kedy sa narodíme, a málo alebo žiadnu kontrolu nad tým, kedy zomrieme. Máme malú alebo žiadnu kontrolu nad tým, kedy musíme veci zasadiť; musíme to robiť podľa ročných období, ktoré Boh zariadil. A pokiaľ to nechceme stratiť, sme nútení vyberať zo zeme to, čo sme zasadili. Čas je teda mimo našej kontroly, je daný. A to isté platí aj v duchovnej oblasti: aj tu je presne určený čas pre každý aspekt prípravy na večený život.

Boh chce, aby zbožní ľudia pochopili, že životy väčšiny ľudí sú mimo ich kontroly, ale cieľom nie je sa stým len vyrovnať. Ak má náš život znamenať niečo hodnotné, musíme sa spojiť s Kristom, ktorý nám vykúpením vrátil našu skutočnú hodnotu a vyrovnať s faktom, že úplne ovládať svoj život je nemožné. Človek totiž nemá v moci svoju Cestu, ani usmernenie svojich krokov. Cesty dobrého človeka riadi Boh. Ak sa s tým nedokážeme správne vysporiadať, budeme žiť a aj skončíme vo večnej frustrácii a horkosti. Ale sebaovládanie je niečo, čo nás Boh učí už od prvých stránok Písma a nie náhodou. A práve preto, aby žiadna duša vo frustrácii nežila, ani pre ňu nezahynula. Len vďaka nej je možné pochopiť Boží plán a aj jednotlivé situácie v živote.

Šalamún nás vedie pochopiť, že my, ľudia, nie sme pánmi svojho osudu, i keď mnohí si namýšľajú, že sú. Každý chce ovládať svoj osud, ale Šalamún hovorí, že je to márnosť. Je to frustrujúce, lebo hriech vzbury, čo mnohí premenovali na “nezávislosť od Boha”, je frustrujúci. Vidíme, že niektoré udalosti môžeme ovládať len sčasti, zatiaľčo seba sa môžme naučiť ovládať úplne. Iste, väčšina z udalostí života, ako sú proroctvá posledných čias, bude mimo našej kontroly, lebo je to Boží spôsob ochrany spravodlivých a výchovy bezbožných a Boha nik kontrolovať nemôže a nebude.

Čo je teda pre nás pozitívnym aspektom Šalamúnovho učenia? Je tým súčasť toho, čo mu predchádzalo:

Kaz 2,24.26: Videl som, že je to z ruky Božej. Lebo Boh dáva múdrosť, poznanie a radosť človeku, ktorý je v Jeho očiach dobrý.

Šalamún hovorí, že cykly života sú v Božej moci a ich cieľom je Jeho zámer a duchovný rast a príprava duší pre večnosť. Preto Božie dary nie sú náhodné, ani nie sú dané každému, ale sú určené pre Božích. Pre tých, ktorí z cyklov života, opísaných Šalamúnom, pochopili nevyhnutnosť aj hodnotu sebaovládania a fakt, že vo všetkých udalostiach života je prítomný Boh sám! Každý cyklus života riadi Boh sám. Inými slovami, to On má všetko pod kontrolou.