Keď ťa Materstvo ťahá k zemi

7 FEBRUÁRA 2024
Pre všetky matky tam vonku – máte pocit, že to, čo robíte, je najdôležitejšia vec na svete?

Moja odpoveď na túto otázku je dnes jednoznačne “áno.” Ale v čase, keď bol môj syn malý, závisela od konkrétneho dňa.

Väčšinu dní by to vyzeralo asi takto: „Hmm, nie som si istá. Rozumovo viem, že je to dôležité, ale cítim sa tak? To asi nebude tá správna otázka. Jediné, čo teraz cítim, je totálna únava, ale moje dieťa ma ťahá hrať tenis, zatiaľčo sa moje telo dusí nedostatkom železa a kyslíka.“

Keby sa ma na to isté niekto opýtal v iný deň a možno by som povedala: „Samozrejme! Priviesť tohto krásneho človiečika na svet a naučiť ho žiť šťastný, morálny život v súlade s túžbami Boha je to najlepšie, čo môžem ako mama so svojím časom urobiť!”

A potom prišiel čas pre duchovné materstvo a všetko začalo odznova, ale na úplne inej rovine.

Materstvo je komplikované. Aj duchovné materstvo je niekedy také. Milujem Božie deti,  a zároveň zúfalo túžim po nejakom osobnom priestore a možnosti dlhšie si ráno pospať. A ako všetky mamy, aj ja pozorujem, ako sa zmenila celá moja identita a zmysel pre seba, odkedy som sa stala matkou. Kedysi som sa vnímala ako intelektuálny, kreatívny, nezávislý človek. Teraz mám často pocit, že tieto časti mňa samého sú zahrnuté do zodpovednosti starostlivosti o moje/ Božie deti. Ako relatívne čerstvá matka (moja najstaršia má len sedem rokov) sa pomaly učím, ako si vybojovať priestor, kde môžem prejaviť svoje intelektuálne a kreatívne vášne.

Čo si však uvedomujem, pozorujúc ako Božie deti rastú je, že môžem odhaliť, ako svoje nadanie využiť aj v samotnom tomto materstve. Keď som na hranici svojich možností od niektorého “batoľaťa,” ponorím sa do najzložitejších učení Svätostánku a počúvam ich až do zaspania. Keď to, že som zavretá v dome, privádza mojich blížnych do šialenstva, prichádzam s plánom ísť von, ak nie inak, aspoň na kávu. To sú moje dobré dni. Niekedy si poviem: “vydrž a zhlboka sa nadýchni”. Pripomínam si, že nestratiť nervy, keď niekto, koho som len pred chvíľou povzbudzovala sa už po 20 minútach zasa bojí, alebo váľa v nevere Bohu, je epická duchovná výhra. Tu som pochopila, prečo nie každý môže byť učiteľom a prečo si nás pre isté povolanie volí Boh sám.

Ale pozorujem, že svet si akosi myslí, že materstvo neponúka dosť ako výzvy pre skutočne inteligentného a schopného človeka. Osobne si myslím, že je to presne naopak. Materstvo je také náročné, a duchovné zvlášť, že na to, aby v ňom človek uspel, je potrebná skutočne inteligentná a schopná osoba. Z vlastnej skúsenosti vidím, že pri budovaní môjho domova a rodiny to čerpá zo všetkých mojich častí – fyzicky, emocionálne, duchovne a intelektuálne. Keď posielam svoje dieťa do školy alebo Božie deti do samoštúdia, aby som mohla pracovať, považujem to za doplnenie paliva, aby som bola pripravená na svoju hlavnú prácu – službu Bohu.

A súhlasím s rabínom, ktorý povedal:

Boh založil dom a rodinu tak, že muž robí svoju časť a žena robí svoju časť, a tá jej nie je menej dôležitá. V skutočnosti možno, pokiaľ ide o deti, jej práca je kritickejšia ako tá mužská. Ak muž aj žena vykonávajú mužskú prácu, kto postaví a bude udržiavať Boží dom?

Bez toho, aby som zachádzala príliš ďaleko do akejsi diery rodových rolí a feministickej kritiky, ktorá je nezmyslom, milujem túto myšlienku jednoducho preto, že mi pripomína, že bez ohľadu na to, či pracujem ako profesionálka, je mojou zodpovednosťou a výsadou podporovať Boží Domov. A veľmi sa mi páči a plesám nad faktom, že židovská tradícia nepovažuje výplatu človeka za znak jeho hodnoty, ale vidí hodnotu skôr ako dedičstvo, ktoré zanecháme v podobe harmonickej, oddanej rodiny, ktorá odhaľuje náš najväčší vplyv na svet.

V inom prejave tento rabín zdôraznil číru námahu, ktorú si materstvo vyžaduje. Viackrát zopakoval, že práca ženy pri udržiavaní domu a výchove detí si vyžaduje osobitnú pozornosť a sústredenie. Skutočne si to vyžaduje plnú koncentráciu a oddanosť — je to ako neyhnutnosť mať oči a uši úplne všade a ver mi, platí to aj v duchovnom materstve. Alebo žeby v ňom ešte viac? Ale odvtedy chápem, prečo je Boh nazvaný Všemohúca Všímavosť a ako sa Mu aj tu možno podobať.

Pravdou však je, že materstvo čerpá zo všetkých našich vnútorných síl, rezerv a schopností. A naozaj zaujímavé je, že pri všetkej tejto práci vo všedných, fyzických úlohách domova, ako je uistenie sa, že dom je čistý, deti sú oblečené a každý je kŕmený zdravým, kóšer jedlom, si žena môže myslieť, že to nemá veľa do činenia s vierou, Bohom alebo prikázaniami svätosti.

Avšak pri vykonávaní všetkých týchto nesmierne náročných úloh je dôležité, aby bol každý z nás, muž či žena, preniknutý porozumením, že tým slúži Bohu. Dokonca aj kontrola toho, či otvorené okno nespôsobí deťom zimomriavky, slúži Bohu! Apoštol Pavol to nazýva správne rozdelenie Slova viery.

Takže, keď sa znova pristihnem, ako si myslím, že sa už neviem dočkať spánku alebo že ma to, či tamto “dieťa” privádza do šialenstva, prehodím to myšlienkou:

“Slúžim Bohu! Robím niečo nesmierne zmysluplné. Je to náročné a to je v poriadku.”

Najnovšie príspevky