Komu Naozaj Veríš?

Odpoveď na otázku z úvodu je skrtá v príbehu o povolaní Abrahama Bohom. Boh sa mu jedného dňa zjaví a a povie mu: “Choď! Odíď zo svojho domu, od svojho príbuzenstva a zo svojej krajiny a choď do krajiny, ktorú ti ukážem. A požehnám ťa nad mieru, dám ti potomstvo, bohatstvo a urobím ťa slávnym.”

Abrama však čaká cestovanie. Je kontradikcia, lebo práve cestovanie bráni človeku usadiť sa, mať potomstvo a vybudovať si reputáciu aj majetok. Ale Boh je jasný a priamy a Abrahámovi hovorí: “Choď, odíď.” A potom mu sľúbi všetko, čo cestovanie prirodzeným spôsobom naozaj robí nemožným. Otázka teda znie:

Je slúžiť Bohu garanciou tvojho úspechu?

Odpoveď je jednoduchá: Robiť správnu vec – slúžiť jedinému, pravému Bohu, vôbec neznamená garanciu tvojho úspechu, ale pravý opak. Znamená to byť pripravený prijať totálny neúspech tvojho podnikania, pre totálny úspech Božieho diela. Písmo predsa učí, že podaria sa len zámery Pánove (Prís 16:3-4). A až keď si pripravený byť doslova “vyhladený”, až táto poddanosť a odovzdanie sa do Božích rúk, len toto odsunutie tvojho EGA na druhú stranu (toto vytlačenie tvojho ega z cesty), spraví v nás miesto pre niečo nekonečne väčšie, než je to, čo by sme dokázali vlastnou, ľudskou silou.

Tak aj Abram bol úspešný preto, lebo bol prijal neúspech vlastného ega v konaní toho, čo od neho vyžadoval Boh.

V skutočnosti, až keď si pripravený trpieť pre Krista a stratiť všetko pre Neho, až vtedy v sebe a vo svojom živote vytváraš miesto pre niečo nekonečne väčšie, než si ty sám, alebo než by si ty sám vôbec kedy dokázal dosiahnuť.

Ak Krista nasleduješ preto, že ti to dáva zmysel, lebo rozmýšľaš hyper-racionálnym spôsobom, alebo z toho dúfaš získať čokoľvek pre seba, alebo máš iné super prirodzené vysvetlenie svojho nasledovania Krista, alebo si namýšľaš, že znovuzrodenie je “skvelá stratégia ako sa dostať do večnosti,” nikdy sa ti Krista získať nepodarí a čarodejník Šimon je toho žiarivým príkladom (viď Sk 8:12-21).

Možno sa ti podarí nejaký úspech a dovoľ mi povedať “na ľudský pohon”, ale Kristus v tom s tebou nebude – viď falošné kresťanstvo. Ono je plné takýchto “hyper- racionálnych stratégov”. Môžeš byť do istej miery ľudsky úspešný, ale nikdy žiaden zázrak neprivoláš, ani nespôsobíš. Nikdy Boží nebudeš. Z prirodzenej situácie sa vnútorne nedostaneš – tá si totiž vyžaduje len ľudskú silu. Je to ako spraviť niečo šialené v podnikaní, čo ťa nakoniec zruinuje. Ak konáš len ľudskou silou, bankrot je to, čo ťa čaká a neminie a nič viac sa nestane. Žiadna zázračná záchrana nepríde.

Ale ak konáš mocou Ducha Svätého, potom máš neobmedzený zdroj všetkej sily, pomoci a moci. Boh je nekonečný a neobmedzený v prostriedkoch a moci. V spojení s Ním sa aj ľudsky povedané “najhlúpejšie rozhodnutie” stáva najlukratívnejším a najmocnejším.

Čiže to nie je aktivita samotná, ktorá spôsobuje bohatstvo, alebo problém. Je to stav odovzdanosti do Božích rúk, bytie pripraveným statiť všetko pre Krista, ak sa toto odo mňa vyžaduje.

Nie je to o tom, že ja to chcem stratiť, ale som pripravený sa pre Krista všetkého vzdať. Toto odovzdanie sa, čo znamená úplné vytlačenie tvojho ega z tvojho vnútra,  toto a len toto robí miesto pre niečo nekonečne a disproporčne väčšie, než čo by si dosiahol sám vlastnou silou. Navyše v spojení s Bohom sa dejú zázraky, o akých sa ti nesnívalo. Bez Neho nie.

Krásnym príkladom v tejto veci je vypočítavý Charan – Abramov brat a otec budúcej Abramovej manželky Sáry, o ktorom tradícia hovorí, že zomrel pred očami svojho otca a dôvod je naozaj veľmi výrečný práve pre všetkých “hyper-racionálnych” veriacich:

Jedného dňa, potom čo Abram uveril Bohu, zničil modly svojho otca. Keď sa o tom Táre zmienil vtedajšiemu kráľovi mesta. Nimródovi, ten všetko zavŕšil tým, že dal Abrama zajať, vrhnúť do žalára a chcel ho hodiť do ohnivej pece. Tesne predtým než tak spravil, si však zavolal aj Charana, Abramovho brata a opýtal sa ho, či aj on zastáva ono monoteistické náboženstvo ako jeho brat Abram, alebo je modlár ako jeho otec a všetci v jeho kráľovstve.

Charan začal špekulovať a premýšľal: “Ak Abram verí v skutočného Boha, a z pece sa dostane, poviem, že verím v toho istého Boha. Ak nie, poviem, že som modlár ako môj otec.”

Takže keď sa nakoniec Abram naozaj zázračne z pece dostal, Charan tvrdil, že verí v toho istého Boha. Načo Nimród odpovedal: “Dobre, teraz do pece hodíme aj teba.”

A Charan v nej pred očami svojho otca naozaj zahynul, lebo jeho srdce nebolo priame pred Bohom (viď Sk 8:21).