Kresťan a jeho Boj

28 DECEMBRA 2021
Včera sme sa s blížnymi bavili o oslavách v tomto svete. Nie tých verejných, ale tých najosobnejších: meninách a narodeninách. Už po krátkom zdieľaní bolo vidieť jasný rozdiel v úrovni, aj pochopení viery a povolania v Kristovi a aj vrastanie jednotlivca do Krista. Pochopila som, ako veľmi potrebujeme pochopiť Boží príkaz o oddelení sa od sveta, aby sme mohli byť prijatí Kristom.

Prvý krok vyplývajúci z Božieho povolania teda začína prenášať povolaného spod nadvlády Satana a tohto súčasného zlého sveta do područia Boha. Druhým krokom je, že sa zároveň mení aj náš duchovný stav vo vzťahu k Bohu a svetu. Pavol nám to vysvetľuje, keď hovorí:

Rim 6,6: S vedomím toho, že s Kristom bol náš starý človek usmrtený v Kristovom ukrižovaní, aby bola podstata stavu hriešnej ľudskej prirodzenosti zničená, aby sme už viac nemohli slúžiť Hriechu.

A apoštol Ján dodáva:

1Jn 3,1: Pozrite, aký druh lásky nám daroval Otec, aby sme boli nazvaní Božími deťmi. A nimi aj sme. Preto nás Tento Svet nepozná, pretože nepoznal Jeho.

Tu si musí každý za seba položiť otázku: Naozaj si plne uvedomujem hodnotu viery pre moje duchovné blaho? Po Božej milosti a Kristovej krvi je viera to najdôležitejšie, čo od Boha môžeme prijať, pretože bez viery je nemožné prijať Božiu Lásku. Viera je našou odpoveďou na Božiu lásku. To preto nám aj apoštol Pavol pripomína, že “spasení sme  – v prípade že naozaj sme,- milosťou skrze vieru.” Toto je životne dôležité pre spásu každého.

1Pt 1,1-2: Šimon Peter, poslaný Kristom Ježišom k Vyvoleným, k vyhnancom v Zajatí, spolupútnikom, žijúcim ako cudzinci v diaspore, rozptýlení v Ponte, Galácii, Kappadócii, Ázii a Bitýnii, Vyvoleným, ktorých náš Otec Boh predpoznal a Duchom Svätým oddelil ako Svätých, čo malo za následok poslušnosť. Kristovi a pokropenie Krvou Ježiša Krista. Nech všetci oplývate nezaslúženou Božou Milosťou a Láskavosťou a Božím pokojom v hojnosti.

Dôkazom obrátenia je život, ktorý je poslušný Bohu a oddelený od sveta. Tento spôsob života svet nenávidí, lebo duch tohto sveta nemá ani najmenší záujem ani zmysel pre Božie veci. A pravdou zostáva, že ak je Kresťan pred Bohom zákonne zbavený viny v znovuzrodení a je Bohu poslušný, naozaj už „nepatrí“ svetu; Biblia takého človeka viac nenazýva „v tele“. Zamysli sa nad tým. Všetko, čo poslušný Bohu a oddelený od sveta robí, je doslova opačné a “ide proti všetkým tradíciám a zvykom”, aj chápaniu väčšiny ľudí, ba dokonca i tzv.veriacich. Vidíme to v živote všetkých patriarchov, prorokov, v živote Krista aj jeho učeníkov, z ktorých sa neskôr stali Jeho Vyslanci (apoštoli). Pavol nám to pomáha pochopiť aj v ďalšej odlúčenosti Kresťana od sveta, keď hovorí:

Flp 3:20: Ale občianstvo, podľa ktorého si počíname, existuje v Nebesiach, odkiaľ aj netrpezlivo očakávame Spasiteľa, Vykupiteľa, nášho Pána Krista Ježiša,

Duchovné oddelenie sa Kresťana preň doslova vytvára zákonný prevod občianstva, ktoré musí uznať. Nemôžeš byť občanom Božieho Kráľovstva, ak správaním dokazuješ občianstvo v tomto svete. A každý, kto občianstvo Božieho Kráľovstva uznal, sa podľa neho aj správa. Len podľa toho poznáš pravého Kresťana od nominálneho, aj falošného. Pavol to v liste Kolosanom potvrdzuje:

Kol 1:12-13: Vzdávajúc obety vďaky Bohu Otcovi. Boh Otec je Ten, ktorý vás uznal za hodných prideleného dedičstva Svätých vo Svetle. Boh Otec je Ten, ktorý zachránil naše duše od nadvlády Temnoty a preniesol nás do Kráľovstva svojho milovaného Syna,

V dôsledku týchto odlúčení v každej oblasti života, musí Kresťan žiť svoj pozemský život ako cudzinec a pútnik ako v cudzej krajine, poslúchať Zákony svojho Nového národa a Kráľovstva tým, že preň, čoby občana Božieho Kráľovstva, sú Božie Zákony, princípy, podmienky aj požiadavky Zákona, jeho prvou a najvyššou prioritou vo všetkých jeho skutkoch a aktivitách a aj vo vzťahoch s inými. Toto si vyžaduje skutočnú sebadisciplínu a vernosť a len toto správanie otvára dvere ďalšej línii praktického myslenia, správania a postoja:

Jak 4:4: Cudzoložníci! Neviete, že priateľstvo s Týmto Svetom je nepriateľstvo s Bohom? Preto ktokoľvek sa rozhodne urobiť z Tohto Sveta svojho priateľa, stane sa nepriateľom Boha.

Normálne robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme sa našim nepriateľom vyhli, dokonca až do takej miery, že v prípade potreby pred nimi utečieme. V živote viery práve toto “všetko” ľudia nerobia. Táto skutočnosť by nám mala pomôcť pochopiť, prečo nám Boh prikazuje:

2Kor 6,14-17: Neťahajte neprimerané jarmo s neveriacimi! Veď aké spoločenstvo má Spravodlivosť so Zločinnosťou?! Alebo aká je zmluva medzi Svetlom a tmou?  Aká zhoda je medzi Kráľom Kristom a Belialom (Zlým)? Alebo aký podiel (dedičstvo) má veriaci s heretikom? A akú zmluvu má Boží Chrám s modlami? Pretože my sme Chrám Boha Živých, ako hovorí Boh: A budem kráčať uprostred vás, Ja budem mať v nich môj príbytok. A oni budú mojím ľudom a ja budem ich Boh. Preto ODÍĎTE!, vyjdite spomedzi nich, oddeľte sa, hovorí náš Pán, a nečistého sa nedotýkajte; a ja vás prijmem.

Skrze správanie vedené Duchom Svätým vychádzame spomedzi neveriacich a sme oddelení. Nemôžeme — nesmieme — prekračovať plot; nemôžeme slúžiť dvom pánom. Akonáhle sme povolaní, musíme slúžiť Bohu, inak sme, ako dokazuje apoštol Pavol, Božiu milosť prijali nadarmo. A kto tak robí, sám sa zbavuje večnosti.

Najnovšie príspevky

Krk

13.05.2022|